štvrtok 12. augusta 1999

Chorvatsko 1999

CHORVATSKO 1999
Rodina pocestuje autobusom,ja cestu absolvujem na bicykli.Isto bude zaujímavejšia jako z okna autobusu.Pocestujem o týždeň skôr,pretože nedosahujem rýchlosti motorového vozidla,na miesto bysme mali doraziť v jedeň deň.
Do Bratislavy sa presúvam vlakom a po deviatej na tri týžne opúšťam Slovensko-popri poháriku Zlatého bažanta doplňujem kalorie poslednou tatrankou za slovenské koruny.Cez maďarsú pustu a kilometer Slovinska ma víta tretí deň prechod do Chorvatska.Tropické vedra pomáha zvládať-a kalorie dopĺňať-šoproňský Aszok sôr.Po „kukuričných“ nocľahoch pod stanom šetrím čas v Chorvatsku spaním v rozostavaných a opustených domoch,a to večer aj ráno.
Prvý deň v Chorvatsku je nedeľa a tak množstvo kalorických nápojov redukujem na liter za deň-cena v reštaurácii je trojnásobná oproti „trgovinám“,pri stejnej kvalite a množstve.Ďaľšie dni už plánujem občerstvovacie zastávky u obchodíkov a dodržujem pravideľný pitný režim konzumáciou chladených nápojov z boxov.Cesta ubieha za neustáleho sledovania podmienok miestneho života a získavaní informácií o cenách a zárobkoch.Zo srovnaní je jasné,že sme na tom takisto-iba more hovorí v prospech Chorvatska.Na svoje ceste stretávam partu Poliakov na luxusných motorkách,cestujúcich na Plitvické jazerá-obdivujú moju vytrvalosť.Plánujú dôjsť do cieľa do večera,zatiaľ-čom ja tam príjdem o štyri dni.Po rozhovore na odpočívadle sa lúčime,ja odchádzam prvý a po kilometri ma za trúbenia predbiehajú.
Cez Slunj a areál Plitvických jazier(ktorý je prekrásny ale rozsiahly a vyžaduje aspoň dva dni na poriadnu prehliadku)atáčam na Gospič a Karlobag.Dostávam sa na kótu 924m.n.m.,odkiaľ vidím prvýkrát(na tejto ceste)more a pár hromádok v ňom-tak vyzerajú z tejto výšky ostrovy,rozsiate v mori.Cesta sa kľukatí smerom dolu k moru v dĺžke asi 20km.Zjazd ale nieje žiadna paráda,akoby sa zdalo-vietor so mnou nenadálo hádže z jednej strany na druhú,rýchlosť je asi 10-15km/hod a to musím dávať pozor,aby som nepadol.Konečne som dole,na Transjadranskej magistrále-ruky si môžu odddýchnuť od neustáleho brzdenia ma chytaly kŕče.Magistrála má do diaľnice ďaleko,je to lepšia okreska,iba aut je na nej veľmi veľa-takmer jedno za druhým.Páľava nepoľavuje ani tu,zmierňuje ju ľen vlhkosť od mora ateda spotreba tekutín je vysoká-blíži sa až ku piatim litrom za deň.Stan je tu iba tŕpenou záťažou,pretože úkrytov je navôkol dostatok.Po prvej kúpeli v mori získavam novú skúsenosť-nekúpať sa bez možnosti opláchnutia.To sa mi vypomstilo a potom som tri hodiny trpel,celý ulepený,na bicykli,kým som našiel tečúcu sladkú vodu na opláchnutie.Prechádzam po moste cez úžinu a ostáva mi posledných 40km do Zadaru,kde sa mám stretnúť s rodinou.
Druhý deň som na mieste,upresňujem si príjazd autobusu na zajtrajšok a vyšetrený čas využijem na prieskum okolia.Občerstveni popri mori mi zabezpečovali hlavne dozrievajúce figy,ktoré sa ukázali ako veľmi výživné a v dostačujúcom množstve boli vždy a všade-dokonca rône druhy.Plánujem spraviť okruh kolem Vranského jazera.Po noci v opustenej dedine,po válke neobývanej a pustej,ráno prší.Pod pláštenkou prechádzam popri jazere,ktoré pre hustú hmľu iba tuším a na noc sa ukladám v Bibinie,v opustenej stavbe,cieli nášho pobytu.Ráno upaľujem do Zadaru privítať blízkych-po polhodinovom čakaní konečne prichádza autobus,nasleduje zvítanie čerstvo natrhanými figami(na ktoré deti neveriacky pozerajú,ale poto sa po nich ľen zapráši) a presun do Bibinie,6km vzdialenej dedinky.
Nasleduje týždeň oddychu,vyplnený kúpaním,výletmi po okolí a na lodo po ostrovoch.Ako na objednávku sa konajú v tomto týždnirybárske slávnosti a Týždeň zmierenia.Do rána vyhráva muzika,strielajú petardy a ohňostroje-nespí sa ceľú noc.Keď skončili, nedalo sa pre samé ticho ani zaspať.Je tu poslední deň(pre mňa),balím a chystám bicykeľ,aby som zavčas ráno mohol vyraziť.
Zo zapnutými blikačkami vyrážam ešte za tmy-po piatej hodine.Je teplo a jasno-zasa bude parný ďeň.Bicykel je ľahší o predné brašne,do ktorých som naskladal zbytočné věci a nepotrebné oblečenie,povezú sa autom.Odľačenie je poznať-bicykel je stabilnejší a lepšie reaguje na nenadále zmeny smeru.Okolo poľudňa pozerám na more zhora-čo značí,že najhoršie stúpanie mám za sebou.Počasie sa takisto umúdrilo-je pod mrakom,+18°C,nefúka a tak po 140-tich kilometroch končí deň popod strechou opustenej novostavby po dobrej večeri a riadnej hygieny u nedalekej pumpy.
Noc bola jasná a tichá,ráno tomu ale neodpovedá-je pod mrakom,mrholí a navyše je hustá hmľa.Navlieka Goratexku a frfľem na počasie.Čaká ma mierne stúpane ku Plitvičkám a pod pláštenkou budem mokrý aj tak,iba mi nebude zima.Aj tak je-som spotený a ide sa mi zle už len s myšlienkou že idem pod pršiplášťom.Cesta ubieha pomaly-konečne prestáva pršať,vyzliekam“ulitu“a je to rázom poznať-rýchlosť sa zvyšuje o päť km/hod,prestože idem do kopca.Pred Zágrebom padá súmrak,treba sa popozerať po nocľažisku.
Začiatok nového dňa je priam ideálny-slnko,bezvetrie,vysoká vlhkosť a teplo-to kilometre priam odsýpajú!!!Nocľah mám už kus za hranicami-v Maďarsku,takmer 180km robí svoje a ani neviem kedy som zaspal a je tu ráno.Všetko ide akosi lepšie od ruky-asi je to tým,že nocovať už budem na Slovensku.Tak aj je,spím tesne před Bratislavou a po 20-tich kilometroch už raňajkujem na železničnej stanici,dávam si prvé pivko na Slovensku-ale smola,je to český Budvar-teda na domáce si budem musieť počkať až do Trenčína.Oplatí sa-chutí výborne,niet nad Topvar!!!Po hodinke sa už kúpem doma v teplej vode a bilancujem.
Cesta tam trvala sedem dní,späť iba štyri-asi som sa dobře zrekreoval a oddýchol si.Poznal som milých ľudí a zuňaujímavú krajinu,rozstrielané domy a cesty,o ktorých nemajú turisti v autobuse ani páru.Takisto mi chutily miestne špeciality a pivko.Som rád,že to všetko vydržal bicykeľ bez poruchy a jediného defektu-to už je čo povedať!Acestovani bez priateľa-osamote?Je to prvýkrát nezvyk,ale potom sa z toho stáva výhoda.Určujem si sám tempo,kde a kedy zastať,kde nocovať a jako dlho do večera ísť.Akurát si nit s kým pokecať,ale túto nevýhodu prebijú ostatné výhody-teda netreba hľadať spolucestujúceho za každú cenu,pretože aj samota má svoje výhody.

Žiadne komentáre: