Banát- časť Rumunska od Oradey a pozdĺž Dunaja po Moldovu a kúsok Valašska( po Orsovu), s českými dedinkami- to je kraj, hodný návštevy. Kopa zaujímavých miest cestou tam a dediny takmer v pustatine a pritom kúsok od Dunaja- niet o čom premýšľať, pobalím všetko potrebné na prežitie(ako málo stačí k životu) a idem na to.
Aj jedinec dokáže skomplikovať deň kope ľudí
Hotel Vinica
Sedím v motoráčiku do Trenčína v Mníchovej Lehote a netrpezlivo pozerám na hodiny- o 20minút mi  odchádza IC(na ktorý už mám miestenku i lístok) a stále sa nehýbeme. Po chvíli oznamuje sprievodca, že v Opatovej je nehoda a preto mešká spoj, ktorý sa práve tu križuje s nami. Jeden nespokojný človek si povedal, že skončí so životom skokom práve pod tento vlak a zabudol, čo tým spôsobí. Neviem prečo nepokračujeme , keď vlak ešte nieje v Trenčíne a teda máme voľno. Nakoniec aj tak je, ale do Trenčína prichádzame päť minút po odchodu IC-čka, teda vrátiť lístok aj miestenku, kúpiť nový, prísť do Košíc o tri hodiny neskoršie a vyraziť do poludňajšej vyhne- je takmer 36°C v tieni! Tým sa to pekne začína-nehovoriac o tom, že pred odchodom som každý deň- po celý týždeň, mal defekt a musel som vymeniť plášť za starší, ale dúfam že odolnejší voči prepichnutiu. Kým prejdem po hranice, mám svoj malá tank "v rukách" a pod kontrolou.
Hotel Lesné zátišie
Cez Maďarsko to zvládam za dva dni. Prvý večer nocujem v hoteli "Vinica" (za asistencie krvilačných
komárov) pred Tokajom a druhú v kukuričnom poli. Do Rumunska idem cez prechod Bors, smerom na Oradeu. Toto mesto bolo založené okolo kláštora a za svoj rozkvet vďačí M.Korvínovi, ktorý vyrastal na biskupskom dvore- k nemu bola pristavená mohutná pevnosť a množstvo barokových a secesných budov. Najvýznamnejšie pamiatky sú v severnej časti mesta. Rímskokatolická katedrála(najväčšia stavba v Rumunsku, ktorú stavalo v r.1752-1780 množstvo nevoľníkov),kde sú obrovské varhany.Zmienený Biskupský palác je postavený podľa paláca Belveder vo Viedni. Pretože tieto pamiatky sú v centre, ktorému sa rád vyhnem, musím si niekedy spraviť čas a prejsť aj mesto. Pretože za zmráka, nocujem v hoteli "Lesné zátišie" neďaleko cesty.

 Do orientálnych kúpeľov cez Poarta Orientala
Na Poarta Orientala
Pokračujem cez Faget do Baile Herculane-Herculových kúpeľov, mestečka zovretého medzi skalami, s termálnymi prameňmi. Prechádzam najvyšší bod cesty-priesmyk Poarta Orientala(515m).Na odbočku do kúpeľov prichádzam po piatej hodine-ubytujem sa teda v rozostavanom a opustenom moteli u cesty a ráno hurá do  kúpeľov.
                                                                
Motel Pre pustovníkov

Kúpeľový deň
Baile Herculane
Baile Herculane dostalo meno podľa rímskej legendy: Tá hovorí, že si tu vyliečil rany, spôsobené Hydrou, kúpaním v miestnych prameňoch. Pravda je, že deväť miestnych prameňov má teplotu od 30-60°C, rôzny obsah minerálov a lieči sa tu celý rad chorôb. V 19. storočí sa vďaka patronátu cisárskej rodiny stali jedným z najmodernejších kúpeľnych miest v Európe (Herkulesbad). Asi 3km proti prúdu rieky Cerna, za cernskými kaskádami, je Sedem horkých prameňov (Sapte Izvoare Calde). Po návšteve mestečka a okúpaní sa vo verejne prístupných prírodných bazénikoch v hore sa vraciam na hlavnú cestu, naposledy sa pohľadom   lúčim s motelom Pre pustovníkov a pokračujem v  klesaní k Dunaju. Po niekoľkých kilometroch cítim vlhký vzduch, cesta sa točí, za zákrutou sa vynára Orsova a samotný Dunaj- som na najvýchodnejšom bode cesty, odtiaľ sa už vraciam a približujem k domovu. Rovno za Orsovou čaká prvá nástraha. Aby som si nemyslel, že cesta popri rieke bude iba mierne stúpať, je tu 11%-ný kopček ponad mesto(asi 3km), ktorý obchádza úžinu so strmými skalami- tu je pôvodná cesta pod vodou. Nasleduje zjazd do dedinky, kde stretávam u miestneho bistra asi 12-člennú zmiešanú skupinu cyklistov- prišli ráno do Sv.Heleny autobusom z Brna a pokračujú k Železným vrátam na srbskú stranu a po nej naspäť do Brna. Práve diskutujú s dvojicou cyklistov zo Švédska- je na ceste už tri týždne a idú do Istanbulu- odtiaľ letecky domov. Škoda, že som ích nestretol skôr, mohol som si precvičiť angličtinu!
Orsova
Decebal

 Po pár kilometroch som zasa u Dunaja a povrch cesty sa strieda- po 1-2km-och asfaltového koberca šotolina a kamenistú cestu. Keď po nej prejde auto, dvihne sa oblak červeného prachu a nevidno na krok, dokiaľ sa neusadí. Za najužším miestom(úžina Kazanskej sútesky-50m) jke po pravej strane vytesaná v skale hlava dáckeho vojvodcu Decebala(má cez 30m) a na výbežku naľavo stojí malý kostolík- neviem pre koho má byť.V podvečer prechádzam kolem opustenej stavby u Dunaja- neváham a je tu prepychový nocľah aj s kúpeľom v Dunaji.
Návrat do doby pred 40-imi rokmi
Garnik
Cesta do Garniku
Po pár kilometroch je tu odbočka do hôr- k českým osadám. Vpravo je rozostavaný kostol- strážca ma nechce pustiť dnu( ja ani nechcem ísť-teda žiadny problém)a  nechce sa nechať odfotiť(aby som mu neukradol dušu)- robím to tajne. Za  dedinou stretávam dvojicu cykloturistov- na otázku "Where are you going and from?"dostávam odpoveď "To the Baile Herculane and from Slovakia"- a sme doma, ďalej pokračujeme po slovensky. Je to dievka s nemeckým priateľom a idú opačným smerom. Dostávam rady na ubytovanie v Garniku a ohľadne  cesty cesty na Sasca Montana – lúčime sa. Neskoro si uvedomím,že som zabudol na e-mailovú adresu! Po siedmich kilometroch strmého stúpania(kde sa "cesta" chvíľami mení na vyschnuté koryto potoka), striedavej jazdy a chôdze som konečne v dedine na hrebeni pohoria. Obyvatelia si tu žijú  spokojným životom, nezávisle od rumunskej vlády. Nič pre nich ako menšinu nerobí. Platia tu českými korunami, bežná reč je čeština a cez leto sem jazdí pravidelne niekoľko zájazdov krajanov(prevažne cykloturistov), ktorí privážajú potrebné veci, noviny a poštu od príbuzných. Na bicykloch si prejdú zaujímavosti v okolí a spoznajú ťažký život, ktorý už dávno u nás zanikol. Keď sa vraciam okolo krčmy na návsi,prichádza autobus z Náchoda s prívesom na bicykle s turistami-dvaja sa ubytujú u domácej ako ja.Táto dedinka je štát v štáte-hovorí sa tu česky,platí českými korunami a tak mám pri platení problém-české nemám a je treba prerátať cenu z českých na € a z € na leu(bolo to 35oKč za noc a stravu,inak 150Kč za noc).
Carbunari
Ráno odchádzam a po 12-tich kilometroch pustinou(s jednou dedinkou v strede)som v Sasca Montana a na asfaltke.Po terénnej etape a stúpaní nad Gradinari spím za kríkmi u cesty na krásnom palúku. Celodenná drina od rána do večera na roli a potom ešte starosť o statok a domácnosť, to sú veci, ktoré dnešná mládež vôbec nepozná. Ubytovanie je v rodinách, tie si takto vylepšia príjem a ubytovaní aspoň vidia, ako sa ešte musí žiť. Aj ja si nájdem ubytovanie  a vydávam sa pešo pozrieť 5km vzdialené "vodenice"- vodné mlynky, v ktorých si stále dedinčania melú obilie. Je ich päť nad sebou na potôčiku. Sú to otvorené prístrešky s turbínkou a mlecím zariadením- kto príde, spustí, pomelie, zastaví a odíde- žiaden problém. Práve odchádza skupina, ktorá je tu od rána-zomlela vrece obilia, upiekla pre turistov koláče a nakladá sa na traktor s koňskou vlečkou- pozýva ma zviesť sa. Prezriem teda iba prvý mlynček, nafilmujem a nasadám. Ujko sa "potužuje" cujkou- miestnou pálenkou z dvojlitrovky od Pepsiny a ponúka. Aby som neurazil, omočím pery a otrasiem sa-je to silné a teplé- stačilo. Ujko stavia ešte asi tri razy a "upevňuje" svoje šoférske umenie niekoľkými hltami teplej pálenky- našťastie sa nič nestalo- má volant pevne v rukách(aj keď je to jazda "od buka do buka") a sme v poriadku v dedine.Večer ma pozýva na pečenú rybu s čerstvým pečivom- má pekáreň a ryba i pečivo boli ozaj výborné!
Podľa pamäti či intuície?
Západ nad Gradinari
Kým sa pobalím, prichádza autobus s cyklistami a dvaja zaujímajú moje miesto sťa noví nájomníci. Cesta nad dedinou odbočuje doľava na Sv. Helenu, ja však pokračujem po štrkovej poľnej ceste smerom na Sasca Montana- je to približne 12 km pustatinou cez horu. Na križovatke intuitívne vyberám "používanejšiu" cestu a takisto po troch kilometroch. O správnom smere sa presvedčím otázkou na dvoch koscov- kážu pokračovať. Prehupnem sa cez hrebeň a idem dolu. Keď vidím prvé strechy, vydýchnem úľavou- som v Sasca Montana a na asfaltke. V miestnom kráme- krčme sa posilním napolitánkami, pivkom, oddýchnem si a poďme ďalej.  Ráno odchádzam a po 12-tich kilometroch pustinou(s jednou dedinkou v strede)som v Sasca Montana a na asfaltke. Po terénnej etape a stúpaní nad Gradinari sa rozložím za kríkmi u cesty na lúke.
...a je tu posledný nocľah v Rumunsku!
Biled
Vstávam skoro a o siedmej(našich šesť)som na ceste- treba prejsť zrána čo najviac, než začne pražiť slnko. Dnes posledná noc v Rumunsku- zajtra prechod do Maďarska cez Cenad. Idem kolem vyrezávaného kríža v Dente a pamätníka bojov v Biledu. Pomaly sa približujem k hraničnému prechodu Cenad- tu mám v úmysle utratiť posledné leu  a obstarať nejaké darčeky a predmety na pamiatku. Bohužiaľ, nič z toho nebude- prechod je pustý a ani žiadny obchod či bistro, leu mi teda ostanú na budúcu cestu. Maďarsko je treba prejsť čo najrýchlejšie- teda sa nikde zbytočne nezdržiavam a okrem oddychu a občerstvenia ani nikde nestojím. Prespím v kukurici za Kiskôrôs a po obede Komárno a noc za Hurbanovom. Predtým si doprajem domácu stravu- večeru a pivko. Ráno takisto nevarím, raňajkujem u pumpy  obloženú bagetu a colu. O šiestej sa zvítam s rodinou- konečne  doma po 12-tich dňoch,1500km-och za úmorného vedra(35-38°C v tieni a niekedy až 55°C na slnku), ale plný zážitkov a zaujímavých stretnutí- no prosto super! Doporučujem ako lacnú dovolenku s poznaním veľa krásnych pamiatok a dobrých ľudí- celý tento špás stál 80€ - teda so všetkými nákladmi- a to nieje zlé,čo poviete?