Južná Morava 1998

JUŽNÁ MORAVA-ZÁHORIE 1998

Leto je v plnom nasadení a po niekoľkých kratších túrach je organismus dostatične adaptovaný a pripravený na niekoľkodňovú cestu. Nemusím ani dlho rozmýšlať,kam sa pozrieť tento rok. Po vľaňajšej zahraničnej ceste to bude iba tuto poza hranice- do ČR,a to na južnú Moravu.Táto časť pamiatkami a zaujímavosťami priam prekypuje a je takmer za rohom, teda poďme na to.

Počasie je celkom dobré-ako vždy-hranice prekračujem v N.Hrozenkove a čaká ma prvé stúpanie-na Mikulčin vrch,čo je časť Bielych Karpát deliacich oba štáty.Uherský Brod je vyhlásený tunajším pivovarom Janáček a podnikovou predajňou s výčapom-ostávam chvíľu na zistenie a potvrdenie tohoto chýru.Po občerstvení ma kolesá bicykľa vedú do neďaľekej Nivnice,rodiska J.Á.Komenského. Tento „učiteľ národov“ žil na Bártkovom mlyne,tu je malé múzeum jeho rukopisov a predmetov,ktoré používal.Prehliadku absolvujem aj s priľahlým mlynom a jeho zariadením.Je tu celkom pekne a sprievodca sa snaží o pútavú prednášku o živote tohoto múdreho muža.Uherské Hradište je celkom veľké město s prekrásnym zachovalým námestím a infocentrom,poskytujúcim veľa informácií o okolitých pamiatkach-niet divu, že sa tu zdržujem dlhšie jako som mal v úmysle a v Buchloviciach, kam som dorazil po štvrtej hodine,už nestíham prehliadku miestneho zámku.Musím teda čas do večera využiť prehliadkou okolia a pohľadaním miesta na noc.Za mestečkom a hradskou sa trblieta vodná hladina malej nádrže,na lúke sa balia a odchádzajú-so zapadajúcim slnkom,rekreanti neďaľekého kempu a kúpeľov Smraďavka.Meno majú po sirovodíkom páchnucej,ale liečivej vode,ktorá tu vyverá. Vodu okoštujem a chutí mi-podobná je v K.Studánke v Jeseníkoch.Kúpeľe sú ozaj malé,iba dva domy,ale ľudí je tu v kempe jako maku. Po návratu k jazierku,teraz už ľen s rybármi na brehu,sa ukladám na odľahlé miesto a po vydatnom kúpeli a večeri zaliezam do spacáku.

Využívam času-zámok otvárajú o deviatej-nenáhlivo sa pobalím,vykúpem a ešte si stihnem pozrieť mestečko.Začína mrholiť,teda poďme na prehliadku.Zámok je pekný a dosť rozsiakly,čo z vonku nevyzerá.Má dve časti,oddelené kruhovým nádvorím a pekný park.Pretože som vo vinárskom kraji,v pivniciach je vinotéka a využívajú sa na skladovanie vína.Po prehliadke vonku stále mrholí a na neďaľeký hrad Buchlov sa mi v daždi moc nechce-je to do kopca 6km a bol bysom riadne spotený-nechám si to nabudúce.Vydávam sa do Veľkej n.Vel. Na prebiehajúce folklórne slávnosti.Sú v plnom prúde,hlavne ma láka tunajší jarmok a jeho špeciality,ktoré rozváňajú po celom námestí až sa slinky sbiehajú.Nenechám ich dlho trápiť a riadna porcia domácej zabíjačky,kvašák a deci červeného vlieva sily do nôh.Je tu ľudových výrobkov od výmyslu sveta-keramika drevené,kožené,textilné a pletené výrobky,nezabúda sa ani na smäd a hlad a do toho všetkého vyhráva krojovaná kapela ľudové piesničky.Využívam príležitosti na návštevu mamkinho brata,ktorý tu býva a otcovej rodiny vo vedľajšej dedine-tam končím v perinách.

Bojisko troch cisárov je miesto,ktoré sa preslávilo po celej Evrópe a doteraz som nemal cestu okolo-teda dnes pozriem na vlastné oči,ako bojoval Napoleon.Konečne som v Slavkove před zámkom.Je po štvrtej-mám na tento čas šťastie(či smolu?),prezriem si mestečko,pohľadám miesto na spanie a zámok bude na programe zajtra.Na prvú prehliadku som pripravený,bicykeľ odkladám před pokladňu,aby bol pod dohľadom a už sa prví návštevníci hotujú ku vchodu.Sprievodkyňa nás uvíta v dobovom oblečení-dlhej a šustivej róbe,ako zámocká pani a zčína pútavý výklad historie tunajšieho šľachtického rodu.Som uchvátený jej spisovnou a bezchybnou češtinou-čo je obdivuhodné a nezvyklé u dievky jej veku.História sa viaže hlavne na Napoleona a bitku na Slavkovskom poli,ktorá sa konala nedaľeko.Pozerám si rozsiahly park,ktorého odľahlý kút mi poskytol nocľah a po krátkom odpočinku sa uberám na bojisko k Mohyle míru a muzeu bitvy na návrší.Som tu v čase,keď obsluha otvára-teda takmer prvý.Vojna cisárov je spracovaná na názornom modely okolitej krajiny,s rozmiestnením vojska jednotlivých panovníkov,vidím uniformy, výzbroj a výstroj vojakov a rôzne listiny.Mohyla mieru,postavená na pamiatku padlých vojakov,je v oprave-mám možnosť vidieť iba desiatujúcich murárov po lešením.Na blízke okolie,ktoré slúži jako muzeum s vyznačenýmí pozíciami jednotlivých častí bitky,si netrúfam pozrieť-mohol bysom ostať bez bicykľa-pokračujem teda ďaľej ku hradu Pernštejn cez Křtiny a jazero při Jedovnici.Tu sa nachádza kempink,v ktorom sa občerstvím po kúpeli,povečerám a v nedalekom lesíku ponad kempom si ustielam.Pretože hrmí a sťahujú sa mraky,nťahujem nad seba plachtu,pevne privazujem a ukladám sa na miernej vyvýšeninke,čo ma zachraňuje.Neďaľeko od môjho bivaku sa chystá na noc mladý párik,ktorý má však iné starosti jako obavy před búrkou.To sa im riadne vypomstí-v noci sa spúšťa prietrž,blesky križujú oblohu za rachotu hromov až po pôlnoci iba jemno prší.Ráno som zvedavý na spolunocležníkov,ale na ich mieste je jazierko-po hodinke sa stretneme před obchodom-sú celí mokrí,akoby v tom jazierku aj spali.Dokúpim zásoby, poraňajkujem a odchádzam cez územie Mor.krasu do Bystřice pod Pernštejnem-tu som před večerom,akurát na noc.

Výdatný spánok ma osviežil na duchu i na tele a vlial sily do nôh.Kruté stúpanie ku hradu sa podarí zvládnúť v rekordne krátkom čase,čo však nemá vplyv na kvantum tu už čakajúcich návštevníkov chtivých prehliadky.Dostávam časenku až na 14.30hod.Takto „vyšetrený“ čas sa mi hodí-využijem ponúkaných služieb a na toalete pokojne robím dôkladnú hygienu-poriadne sa umývam aj s vlasmi,holím a prepieram triko a nohavice.V nastávajúcej horúčave budú suché raz dva.Takto vynovený si dávam čoto na obed u nedaľekého stánku a kým sa spamätám,je tu jedna hodina,odoberiem sa teda ku vstupu.Hrad je celkom ako Drakulov v Karpatoch-kamenný,rozsiahly,samá vežička a v noci vyzerá tajuplne a strašidelne.Prehliadka trvá asi hodinku,dnes už veľa kilometrov nebude.Smerujem k Námešti nad Oslavou a obzerám okolitú krajinu, vhodnú na prečkanie noci.Po siedmej idem popri budovanom ihrisku na pointbal-ako oznamuje tabuľa-je tu aj potok,teda dnes bude noc pod strechou rozostavanej budovy.

Počasie sa nevie rozhodnúť medzi slnkom a dažďom,ale zatiaľ sa neprikláňa na stranu vody-a to je dobré.Počas návštevy zámku v Námešti sa vyčasuje a sem tam vidno lúče slnka.Ukrajujem kilometre popri Dalešickej priehrady.Táto nádrž zásobuje vodou jadernú elektráreň Dukovany.Proti jej výstavbe protestovali ochranári-na plošine ponad hladinou je chránené územie so vzácnymi rastlinami a drobnými živočíchmi,inde sa nevyskytujúcimi-Dalešická step.Boli obavy,že zvýšená vlhkosť túto lokalitu naruší tak,že zanikne.Bohužiaľ neuspeli,nemali ale pravdu.Táto lokalita nieľenže nezanikla,ale ani sa jej to nedotklo-ako keby sa nič nepostavilo,nad čím krútia hlavami aj odborníci.Chladiace veže elektrárne sú schopné vypariť až 250kubíkov vody denne,čo by sa malo prejaviť na vlhkosti.Vetry asi fúkajú na druhú stranu.

Ďaľej smerujem k stave podobného druhu-aj tu bol veľký krik ochrancov prírody a navyše archeológov.V oblasti terajších Novomlýnskych jazer sa nachádzalo archeologické nálezisko Dolné Věstonice a nikoľkodesaťtisícová lokalita chránenej bledule jarnej a iných vzácnych rastlín,ktoré museli byť premiestnené.Aj tu zvíťazil režim nad zdravým rozumom a tri jazera stoja.Sú ale plytké,pretože tunajšia rovina neumožňuje väčšiu hľbku,ako jeden meter.Mujú tu svoj raj rybári,komáre a vodné vtáctvo tu našlo zimoviská.Stratil sa ale pekný kus krajiny a ktovie,čo ostalo neobjavené z historického hľadiska.Ani sa nenazdám a smerovník oznamuje,že do Lednice je to popri Hlohovci(rybník,nie Slovakofarma) sedem kilometrov a tu aj ostávam,aby to nebolo ďaleko do Lednice.Pretože je obloha nerozhodná, staviam prístrešok.V noci ma budí hromobitie a blesky jeden za druhým,ale iba strašia-nepadne ani kvapka.

Lednický zámok je vychýrený a stavebným štýlom sa podobá na Hlubokú,iba je menší.Navrhoval ho pravdepodobne ten istý architekt.Celý areál-park a rôzne stavby letohrádkov,minaret,rybníky a hospodárske budovy zaberajú niekoľko hektárov a je celkom náročný na čas,ak ho chcem poprezerať poriadne a celý.Tento deň mám asi šťastný-stíham v pohode navštíviť zámok vo Valticiach,prejsť cez Rakúsko do Mor.sv.Jána,žasnúť nad veľkosťou katedrály v Šaštíne a skonšiť v nedaľekom kempe u pieskových jazier.Iste to bolo aj tým,že celý deňpoprchávalo a netrápilo ma horko.

Konečne sa počasie spamätalo a vykuklo slniečko-hnaď sa ide veselšie.Záhorie je jako morská hladin za búrky-po stúpaní padák a to sa stále donekonečna opakuje,po rovinke ani pamiatky.Do jaskyne Driny-jedinej jaskyne na západnom Slovensku-musím vystúpať asi tri kilometre bočnou cestou,posledný kilometer je turistický chodník.Práve chvíľu po príchode je na rade prehliadka,nemusím teda dlho čakať a stihnem si akurát trochu oddýchnuť.Keď sa otvoria dvere dovnútra,vyvalí sa kúdol studeného vzduchu čo sa ihneď premení na hustý oblak pary.Jaskyňa je zaujímavá svojmi útvarmi a výzdobou a toto umocňuje pútavý výklad sprievodcu.Po necelej hodinke pokračujem ku hradu Smolenice.Kým sa tam vyštverám,je poludňe a až při bránu počuť štrngot príborov z reštaurácie-ako sa mylne domnievam.Za bránou ma zastavuje vrátnik,že ďaľej nemôžem-je to súkromný majetok dajakej inštitúcie z Bratislavy.To ma prekvapuje,v sprievodcoch sa nič podobné nespomína-ale asi je to tak.Môžem si prezrieť iba park,čo ma ale neláka.Idem teda späť na hradskú a pokračujem do Vrbového.Tu ma upokojuje Zlatý bažant-vo dvojici mu dám za pravdu.Na Zelenej vode u N.Mesta nad Váhom je pekné kúpanie,čo prospieva najmä ustatým nohám.Tu sa rekreujú až do druhého dňa do tretej a naberajú stratené sily na posledných 60km.Do šiestej večer lenivým tempom prichádzam domov za jasotu blízkych.