 |
| Výkřik |
 |
| Loučení |
 |
| Jesenná cesta |
pondelok 1. novembra 2010
Podzimní přírodou
Návšteva obory
Keďže je nedeľa a pekné jesenné počasie priam núka stráviť čas vonku,neodolám a vydávam sa navštíviť zubrov v obore u Topoľčianok. Po úmornom trojkilometrovom stúpaní na Skýcov, za vydatnej "posily" protivetra,konečne krátky oddych v klesaní po odbočku na zrúcaninu Hrušova.Po 100m vľavo sa ponáram do tieňa hory, aby som po kilometri nabehol na lesnú asfaltku.Tá ma dovedie po piatich kilometroch na stanovisko u zubrov. Pár kusov sa vyhrieva na slniečku a čaká na "prísun" potravy. Zvieratá sú mohutné a pôsobia klamavo nemotorne-o opaku ma presviedča jedna krava, ktorá si ma "akože" nevšíma a prežvykuje. Keď sa ale priblížim k ohrade, aby som spravil foto ležiacich teľať, tromi skokmi je tu a ohrada iba tak zaduní pod jej "trkancom"-asi myslela,že jej chcem ukradnúť z koryta.
Po krátkom oddychu a občerstvení sa vydávam na cestu späť. Volím tú istú trasu-aj keď sa na výber núkajú dve možnosti - čaká ma 5km stúpania na Skýcov a 28km striedavého terénu a po dlhšej nečinnosti je to cítiť .
Po dvoch hodinách, s niekoľkými zastávkami na fotenie, som pred domom. Bol to celkom
vydarený deň, aj keď telo má iný názor-ale to ho prejde!
utorok 12. októbra 2010
Na bicykli jesennou prírodou
Cestou na Jankov Vŕšok prechádzam popri krížiku, ktorý akoby mal chrániť úrodu na neďaľekom poli. Popri ňom sa cesta zaujímavo križuje. Po vystúpaní na križovatku popod pamätníkom a prejazde Uhrovcom(rodiskom Ĺ.Štúra i A.Dubčeka) v Žitnej Radiši pokračujem na Uhrovské Podhradie. V hornej časti dediny je neobývaný dom s pôvodnou architekturou tohto kraja-dúfam, že sa zachová aj pre ďaľšie pokolenie- je naozaj prakticky a originálne riešený. Na zrúcaninu tentoraz nevystúpam- prejdem sa dolinou popod Rokoš. Jesenné farby lístia sú v žiari slnka prekrásne- niet čo dodať.
sobota 3. júla 2010
Bulharsko 2010 3.7- 24.7 2010
Bulharsko 3.7.-24.7.2010
Konečne
nastal ten vytúžený okamih- deň odjazdu na takmer mesačné putova-
nie po Maďarsku, Srbsku a Bulharsku. V piatok nakladám seba, bicykeľ a všetko
potrebné na cestu do ranného vlaku, ktorý všetko dopraví do Komárna. Odtiaľ
už idem po „svojích". V cieľovej stanici vystupujem po poľudni za 36st. ho-
rúčavy a začínam ukrajovať prvé kilometre maďarskej roviny, lemovanej
kukuricou a slnečnicou. Na tretí deň prekračujem srbské hranice, zmena meny a
rovina sa po prekročení Dunaja u Smederovo začína nenápadne dvíhať. U kúpe-
ľov Ždrelo(tu je priamo u cesty volne prístupný bazén s term. vodou) sa cesta
spolu s riečkou Mlava vnára do hôr- proti jej prúdu, teda stúpa. Po niekoľkých
kilometroch sa objavuje vľavo Gornjacka Klisura- stavba v skalnej dutine. Údolie
sa zužuje, aby sa na jednom mieste rošírilo a poskytlo miesto pre kláštor Gor-
njak, hosp. budovy a stavbu hotelíka priamo u cesty. Náročné stúpanie končí v
malebnom kúpeľnom mestečku- tu končím pre dnešok aj ja v malom hotelíku.
Druhý deň ma čaká dlhé stúpanie cez štyri priesmyky ( 522,920,875 a 860m n.m)
a náročný zjazd do Zaječaru, treba si oddýchnúť.
Mestečko opúšťam zavčasu. Než začne páliť slnko, mám stúpania za se-
bou a pomalu sa premiestňujem k hraničnému prechodu Vrska Cuka- ten je tak-
isto na vrchole stúpania- a som v Bulharsku. V Kireevu v miestnom obchodíku
večeriam a nocľah v opustenej budove družstva je môj dnešný „hotel“. Jedno z
prekrásnych miest Bulharska sa hlási z diaľky – červenkasté skaliská a stľpy
pod televíznym vysielačom na jednom z vrchoľov pohoria Vesec a červené stre-
chy domov malého mestečka-Beogradčik. Mesto stráži stará rímske pevnosť s
novšou dostavbou.
Na trase je prvý z kláštorov- Čiprovský. Je na odbočke z hl.cesty iba 6km
vzdialený, ale zatvorený a neobývaný- iba ako lákadlo pre turistov. Dnes mám
pred sebou najvyšší bod- Petrohanský Preval-1420m n.m. Stúpanie nieje znače-
né-ako všetky v Bulharsku- má ale min 14% a 25km po rozbitej ceste. Na vrcho-
ľe je nádrž, križovatka a zatvorená chata- dolu cesta zasa rozbitá, prudké klesa-
nie 12km a je tu Ginci, dedinka preslávená ovčím jogurtom(a moje noclažisko v
novostavbe).
Po ránu stúpanie na Bučin Prohod, nekonečný obchvat Sofie a som na
hlavnom ťahu na Grécko,z ktorého odbáčam za Sandanski na Melnik- mesto vína
a piskovcových pyramíd. Je šikovne skryté a cesta k nemu je ako hojdačka- prud-
ko hore a dole až sa znenazdajky vynorí po 20km-och. Je veľmi malebné a plné
turistov. Obchodíky i súkromníci núkajú miestne červené víno, med, rôzne zavá-
raniny a- čo je pre mňa dôležité- lacné ubytovanie.
Ráno pokračujem na Rožen, malú dedinku s malebným kláštorom, 8km
vzdialenou. Skratkou schádzam na hl. cestu na Goce Dolčev, cez Popski preslap
(1120m n.m.) a tu končím v tur. ubytovni neďaleko centra(philbar@abv.bg,
tel.0751 6 7474,6 41 77). Druhý deň je hustá hmľa- bude teda pekne. Po troch
hodinách stretávam dvojicu polských cykloturistov- máme stejnú cestu, teda
ideme spolu. Popoľudni sa zamračí a začína hrmieť, napokon aj prší- po hodinke
prestáva. Dorazíme do Borina- musulmanského mestečka s mešitami a opäť leje
Neďaľeký hotel ponúka jedlo a prístrešie- neváhame. Nakonec je z toho nocľah
v malom hotelíku s prepychom tepľej vody a mešity oproti za 10Lv-ľudovú cenu. Poliaci musia byť druhý deň večer v Plovdive- stretnú sa tam celá skupina na hoteli a ráno idú
spoločne vlakom do Burgasu. Na to, že je mesto 120km vzdialené a nepoznajú
terén, sa veľmi neponáhľajú. Som na izbe s mužskou polovičkou-ráno sme obaja
hotoví do siedmej, ženská časť však pokojne vyspáva, tak sa lúčim a vyrážam
opäť do hmly. Po chvíli prechádzam okolo odbočky na Triglav a váham. Rozhodu-
je však 12km stúpania tam a tá istá cesta späť, skorá ranná hodina-teda čaka-
nie na otvorenie- pokračujem ďaľej kaňonom popri rieke Kričim, ktorá sa vlieva
do Vači. Na tej je sústava dvoch priehrad a tretia je vo výstavbe- staveniskom
prechádzam po dne a tunelom v hrádzi sa dostávam na druhú stranu. Takisto sa
buduje nová cesta o 100m vyššie a za hrádzou sa napája na pôvodnú. Rieka te-
čie úzkym a vysokým skalnatým kaňonom- hrádza je teda úzka a asi 100m vyso-
ká. Údolie sa rozširuje až u mesta Kričim, tu mením smer na Pazardžik. Mestom
idem po piatej a v centre sa mi zdá, ako by bicykeľ „plával“-zastavujem a po
prehliadke zjisťujem ulomený ľavý úchyt nosiča. Končím v blízkom hoteli a ráno
mi ochotný robotník zajisťuje opravu aj s odvozom. Som rád, že sa to stalo v
mieste ,kde je možnosť opravy- nečakaný výdaj 45Lv za noc, raňajky a opravu
je daň za to, že už bude všetko OK.
Dnes ma čaká celkom „rovina“ až do Rakovice a Iskarská roklina. Do piatej
to zvládam a som v kláštore Čerepiš. Tu u igumena v kostolíku zajednávam uby-
tovanie v kláštore za 10Lv a končím. Po ubytovaní, hygiene, praní a večeri si pre-
zerám objekt kláštora, umiestneného pod cestou u rieky Iskar. Mám ceľkom po-
koj- turisti už sú preč a ja som jediný ubytovaný(okrem domácich mníchov).
Nastáva predposledný deň a posledná noc v Bulharsku- verím, že budú prí-
jemné, ako celý pobyt doteraz. Aj tak je-Iskarská roklina je úchvatná, cestou
stretávam býv. proficyklistu (jazdil Závod mieru za NDR-Atanas Taskow-
andi2007@abv.bg -, ktorý ma pozve na „kus reči“ a pohostenie. Nocľah mám
v súkromí v Tuden, malej dedinke za Godeč(18 km pred srbskými hranicami)
Domáci sú milí manželia na dôchodku(zo Sofie david_antonov@abv.bg), ktorí sú
tu celé leto. Dostane sa aj na tradičné pohostenie-kebabče, šopský šalát a nez-
bytný kalíštek rakije. Posledný deň sa so mnou Bulharsko lúči „malým Petroha-
nom“,10km-ovým stúpaním k srbkému prechodu Kalotina. Konečne som tu, me-
ním leva na dináre, zvyšok leva odkladám a pokračujem na Niš popri rieke Niša-
va. Tá za Dimitovgradom tvorí takisto kaňon až pred Niš. Až pred Beograd ide
súbežne s diaľnicou stará cesta- je o niečo dlhšia, nie taká rovná, ale prechádza
cez dediny a tu sa môžem osviežiť a oddýchnúť. Pretože tu už nieje nič zaujíma-
vé, som na hraniciach piaty deň- a nastávajú maďarské roviny. Po troch dňoch-
posledný proti silnému vetru- zastavujem v Partizánskom.
Celé putovanie meralo 2500km, trvalo 23dní,stálo 250€-
ale hlavne STÁLO ZA TO! Spoznal som ďalší časť krásnej zeme, milých a
príjemných ľudí,nadviazal nové a nezapomenuteľné priateľstvá a hlavne-
vrátil sa v poriadku a bez nehody domov. nie po Maďarsku, Srbsku a Bulharsku. V piatok nakladám seba, bicykeľ a všetko
potrebné na cestu do ranného vlaku, ktorý všetko dopraví do Komárna. Odtiaľ
už idem po „svojích". V cieľovej stanici vystupujem po poľudni za 36st. ho-
rúčavy a začínam ukrajovať prvé kilometre maďarskej roviny, lemovanej
kukuricou a slnečnicou. Na tretí deň prekračujem srbské hranice, zmena meny a
rovina sa po prekročení Dunaja u Smederovo začína nenápadne dvíhať. U kúpe-
ľov Ždrelo(tu je priamo u cesty volne prístupný bazén s term. vodou) sa cesta
spolu s riečkou Mlava vnára do hôr- proti jej prúdu, teda stúpa. Po niekoľkých
kilometroch sa objavuje vľavo Gornjacka Klisura- stavba v skalnej dutine. Údolie
sa zužuje, aby sa na jednom mieste rošírilo a poskytlo miesto pre kláštor Gor-
njak, hosp. budovy a stavbu hotelíka priamo u cesty. Náročné stúpanie končí v
malebnom kúpeľnom mestečku- tu končím pre dnešok aj ja v malom hotelíku.
Druhý deň ma čaká dlhé stúpanie cez štyri priesmyky ( 522,920,875 a 860m n.m)
a náročný zjazd do Zaječaru, treba si oddýchnúť.
Mestečko opúšťam zavčasu. Než začne páliť slnko, mám stúpania za se-
bou a pomalu sa premiestňujem k hraničnému prechodu Vrska Cuka- ten je tak-
isto na vrchole stúpania- a som v Bulharsku. V Kireevu v miestnom obchodíku
večeriam a nocľah v opustenej budove družstva je môj dnešný „hotel“. Jedno z
prekrásnych miest Bulharska sa hlási z diaľky – červenkasté skaliská a stľpy
pod televíznym vysielačom na jednom z vrchoľov pohoria Vesec a červené stre-
chy domov malého mestečka-Beogradčik. Mesto stráži stará rímske pevnosť s
novšou dostavbou.
Na trase je prvý z kláštorov- Čiprovský. Je na odbočke z hl.cesty iba 6km
vzdialený, ale zatvorený a neobývaný- iba ako lákadlo pre turistov. Dnes mám
pred sebou najvyšší bod- Petrohanský Preval-1420m n.m. Stúpanie nieje znače-
né-ako všetky v Bulharsku- má ale min 14% a 25km po rozbitej ceste. Na vrcho-
ľe je nádrž, križovatka a zatvorená chata- dolu cesta zasa rozbitá, prudké klesa-
nie 12km a je tu Ginci, dedinka preslávená ovčím jogurtom(a moje noclažisko v
novostavbe).
Po ránu stúpanie na Bučin Prohod, nekonečný obchvat Sofie a som na
hlavnom ťahu na Grécko,z ktorého odbáčam za Sandanski na Melnik- mesto vína
a piskovcových pyramíd. Je šikovne skryté a cesta k nemu je ako hojdačka- prud-
ko hore a dole až sa znenazdajky vynorí po 20km-och. Je veľmi malebné a plné
turistov. Obchodíky i súkromníci núkajú miestne červené víno, med, rôzne zavá-
raniny a- čo je pre mňa dôležité- lacné ubytovanie.
Ráno pokračujem na Rožen, malú dedinku s malebným kláštorom, 8km
vzdialenou. Skratkou schádzam na hl. cestu na Goce Dolčev, cez Popski preslap
(1120m n.m.) a tu končím v tur. ubytovni neďaleko centra(philbar@abv.bg,
tel.0751 6 7474,6 41 77). Druhý deň je hustá hmľa- bude teda pekne. Po troch
hodinách stretávam dvojicu polských cykloturistov- máme stejnú cestu, teda
ideme spolu. Popoľudni sa zamračí a začína hrmieť, napokon aj prší- po hodinke
prestáva. Dorazíme do Borina- musulmanského mestečka s mešitami a opäť leje
Neďaľeký hotel ponúka jedlo a prístrešie- neváhame. Nakonec je z toho nocľah
v malom hotelíku s prepychom tepľej vody a mešity oproti za 10Lv-ľudovú cenu. Poliaci musia byť druhý deň večer v Plovdive- stretnú sa tam celá skupina na hoteli a ráno idú
spoločne vlakom do Burgasu. Na to, že je mesto 120km vzdialené a nepoznajú
terén, sa veľmi neponáhľajú. Som na izbe s mužskou polovičkou-ráno sme obaja
hotoví do siedmej, ženská časť však pokojne vyspáva, tak sa lúčim a vyrážam
opäť do hmly. Po chvíli prechádzam okolo odbočky na Triglav a váham. Rozhodu-
je však 12km stúpania tam a tá istá cesta späť, skorá ranná hodina-teda čaka-
nie na otvorenie- pokračujem ďaľej kaňonom popri rieke Kričim, ktorá sa vlieva
do Vači. Na tej je sústava dvoch priehrad a tretia je vo výstavbe- staveniskom
prechádzam po dne a tunelom v hrádzi sa dostávam na druhú stranu. Takisto sa
buduje nová cesta o 100m vyššie a za hrádzou sa napája na pôvodnú. Rieka te-
čie úzkym a vysokým skalnatým kaňonom- hrádza je teda úzka a asi 100m vyso-
ká. Údolie sa rozširuje až u mesta Kričim, tu mením smer na Pazardžik. Mestom
idem po piatej a v centre sa mi zdá, ako by bicykeľ „plával“-zastavujem a po
prehliadke zjisťujem ulomený ľavý úchyt nosiča. Končím v blízkom hoteli a ráno
mi ochotný robotník zajisťuje opravu aj s odvozom. Som rád, že sa to stalo v
mieste ,kde je možnosť opravy- nečakaný výdaj 45Lv za noc, raňajky a opravu
je daň za to, že už bude všetko OK.
Dnes ma čaká celkom „rovina“ až do Rakovice a Iskarská roklina. Do piatej
to zvládam a som v kláštore Čerepiš. Tu u igumena v kostolíku zajednávam uby-
tovanie v kláštore za 10Lv a končím. Po ubytovaní, hygiene, praní a večeri si pre-
zerám objekt kláštora, umiestneného pod cestou u rieky Iskar. Mám ceľkom po-
koj- turisti už sú preč a ja som jediný ubytovaný(okrem domácich mníchov).
Nastáva predposledný deň a posledná noc v Bulharsku- verím, že budú prí-
jemné, ako celý pobyt doteraz. Aj tak je-Iskarská roklina je úchvatná, cestou
stretávam býv. proficyklistu (jazdil Závod mieru za NDR-Atanas Taskow-
andi2007@abv.bg -, ktorý ma pozve na „kus reči“ a pohostenie. Nocľah mám
v súkromí v Tuden, malej dedinke za Godeč(18 km pred srbskými hranicami)
Domáci sú milí manželia na dôchodku(zo Sofie david_antonov@abv.bg), ktorí sú
tu celé leto. Dostane sa aj na tradičné pohostenie-kebabče, šopský šalát a nez-
bytný kalíštek rakije. Posledný deň sa so mnou Bulharsko lúči „malým Petroha-
nom“,10km-ovým stúpaním k srbkému prechodu Kalotina. Konečne som tu, me-
ním leva na dináre, zvyšok leva odkladám a pokračujem na Niš popri rieke Niša-
va. Tá za Dimitovgradom tvorí takisto kaňon až pred Niš. Až pred Beograd ide
súbežne s diaľnicou stará cesta- je o niečo dlhšia, nie taká rovná, ale prechádza
cez dediny a tu sa môžem osviežiť a oddýchnúť. Pretože tu už nieje nič zaujíma-
vé, som na hraniciach piaty deň- a nastávajú maďarské roviny. Po troch dňoch-
posledný proti silnému vetru- zastavujem v Partizánskom.
Odkazy
foto http: //picasaweb.google.com/106040633125387062054
trasa http: //www.gpsies.com/mapUser.do?username=janlaik
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)