Bulharsko 3.7.-24.7.2010
Konečne
nastal ten vytúžený okamih- deň odjazdu na takmer mesačné putova-
nie po Maďarsku, Srbsku a Bulharsku. V piatok nakladám seba, bicykeľ a všetko
potrebné na cestu do ranného vlaku, ktorý všetko dopraví do Komárna. Odtiaľ
už idem po „svojích". V cieľovej stanici vystupujem po poľudni za 36st. ho-
rúčavy a začínam ukrajovať prvé kilometre maďarskej roviny, lemovanej
kukuricou a slnečnicou. Na tretí deň prekračujem srbské hranice, zmena meny a
rovina sa po prekročení Dunaja u Smederovo začína nenápadne dvíhať. U kúpe-
ľov Ždrelo(tu je priamo u cesty volne prístupný bazén s term. vodou) sa cesta
spolu s riečkou Mlava vnára do hôr- proti jej prúdu, teda stúpa. Po niekoľkých
kilometroch sa objavuje vľavo Gornjacka Klisura- stavba v skalnej dutine. Údolie
sa zužuje, aby sa na jednom mieste rošírilo a poskytlo miesto pre kláštor Gor-
njak, hosp. budovy a stavbu hotelíka priamo u cesty. Náročné stúpanie končí v
malebnom kúpeľnom mestečku- tu končím pre dnešok aj ja v malom hotelíku.
Druhý deň ma čaká dlhé stúpanie cez štyri priesmyky ( 522,920,875 a 860m n.m)
a náročný zjazd do Zaječaru, treba si oddýchnúť.
Mestečko opúšťam zavčasu. Než začne páliť slnko, mám stúpania za se-
bou a pomalu sa premiestňujem k hraničnému prechodu Vrska Cuka- ten je tak-
isto na vrchole stúpania- a som v Bulharsku. V Kireevu v miestnom obchodíku
večeriam a nocľah v opustenej budove družstva je môj dnešný „hotel“. Jedno z
prekrásnych miest Bulharska sa hlási z diaľky – červenkasté skaliská a stľpy
pod televíznym vysielačom na jednom z vrchoľov pohoria Vesec a červené stre-
chy domov malého mestečka-Beogradčik. Mesto stráži stará rímske pevnosť s
novšou dostavbou.
Na trase je prvý z kláštorov- Čiprovský. Je na odbočke z hl.cesty iba 6km
vzdialený, ale zatvorený a neobývaný- iba ako lákadlo pre turistov. Dnes mám
pred sebou najvyšší bod- Petrohanský Preval-1420m n.m. Stúpanie nieje znače-
né-ako všetky v Bulharsku- má ale min 14% a 25km po rozbitej ceste. Na vrcho-
ľe je nádrž, križovatka a zatvorená chata- dolu cesta zasa rozbitá, prudké klesa-
nie 12km a je tu Ginci, dedinka preslávená ovčím jogurtom(a moje noclažisko v
novostavbe).
Po ránu stúpanie na Bučin Prohod, nekonečný obchvat Sofie a som na
hlavnom ťahu na Grécko,z ktorého odbáčam za Sandanski na Melnik- mesto vína
a piskovcových pyramíd. Je šikovne skryté a cesta k nemu je ako hojdačka- prud-
ko hore a dole až sa znenazdajky vynorí po 20km-och. Je veľmi malebné a plné
turistov. Obchodíky i súkromníci núkajú miestne červené víno, med, rôzne zavá-
raniny a- čo je pre mňa dôležité- lacné ubytovanie.
Ráno pokračujem na Rožen, malú dedinku s malebným kláštorom, 8km
vzdialenou. Skratkou schádzam na hl. cestu na Goce Dolčev, cez Popski preslap
(1120m n.m.) a tu končím v tur. ubytovni neďaleko centra(philbar@abv.bg,
tel.0751 6 7474,6 41 77). Druhý deň je hustá hmľa- bude teda pekne. Po troch
hodinách stretávam dvojicu polských cykloturistov- máme stejnú cestu, teda
ideme spolu. Popoľudni sa zamračí a začína hrmieť, napokon aj prší- po hodinke
prestáva. Dorazíme do Borina- musulmanského mestečka s mešitami a opäť leje
Neďaľeký hotel ponúka jedlo a prístrešie- neváhame. Nakonec je z toho nocľah
v malom hotelíku s prepychom tepľej vody a mešity oproti za 10Lv-ľudovú cenu. Poliaci musia byť druhý deň večer v Plovdive- stretnú sa tam celá skupina na hoteli a ráno idú
spoločne vlakom do Burgasu. Na to, že je mesto 120km vzdialené a nepoznajú
terén, sa veľmi neponáhľajú. Som na izbe s mužskou polovičkou-ráno sme obaja
hotoví do siedmej, ženská časť však pokojne vyspáva, tak sa lúčim a vyrážam
opäť do hmly. Po chvíli prechádzam okolo odbočky na Triglav a váham. Rozhodu-
je však 12km stúpania tam a tá istá cesta späť, skorá ranná hodina-teda čaka-
nie na otvorenie- pokračujem ďaľej kaňonom popri rieke Kričim, ktorá sa vlieva
do Vači. Na tej je sústava dvoch priehrad a tretia je vo výstavbe- staveniskom
prechádzam po dne a tunelom v hrádzi sa dostávam na druhú stranu. Takisto sa
buduje nová cesta o 100m vyššie a za hrádzou sa napája na pôvodnú. Rieka te-
čie úzkym a vysokým skalnatým kaňonom- hrádza je teda úzka a asi 100m vyso-
ká. Údolie sa rozširuje až u mesta Kričim, tu mením smer na Pazardžik. Mestom
idem po piatej a v centre sa mi zdá, ako by bicykeľ „plával“-zastavujem a po
prehliadke zjisťujem ulomený ľavý úchyt nosiča. Končím v blízkom hoteli a ráno
mi ochotný robotník zajisťuje opravu aj s odvozom. Som rád, že sa to stalo v
mieste ,kde je možnosť opravy- nečakaný výdaj 45Lv za noc, raňajky a opravu
je daň za to, že už bude všetko OK.
Dnes ma čaká celkom „rovina“ až do Rakovice a Iskarská roklina. Do piatej
to zvládam a som v kláštore Čerepiš. Tu u igumena v kostolíku zajednávam uby-
tovanie v kláštore za 10Lv a končím. Po ubytovaní, hygiene, praní a večeri si pre-
zerám objekt kláštora, umiestneného pod cestou u rieky Iskar. Mám ceľkom po-
koj- turisti už sú preč a ja som jediný ubytovaný(okrem domácich mníchov).
Nastáva predposledný deň a posledná noc v Bulharsku- verím, že budú prí-
jemné, ako celý pobyt doteraz. Aj tak je-Iskarská roklina je úchvatná, cestou
stretávam býv. proficyklistu (jazdil Závod mieru za NDR-Atanas Taskow-
andi2007@abv.bg -, ktorý ma pozve na „kus reči“ a pohostenie. Nocľah mám
v súkromí v Tuden, malej dedinke za Godeč(18 km pred srbskými hranicami)
Domáci sú milí manželia na dôchodku(zo Sofie david_antonov@abv.bg), ktorí sú
tu celé leto. Dostane sa aj na tradičné pohostenie-kebabče, šopský šalát a nez-
bytný kalíštek rakije. Posledný deň sa so mnou Bulharsko lúči „malým Petroha-
nom“,10km-ovým stúpaním k srbkému prechodu Kalotina. Konečne som tu, me-
ním leva na dináre, zvyšok leva odkladám a pokračujem na Niš popri rieke Niša-
va. Tá za Dimitovgradom tvorí takisto kaňon až pred Niš. Až pred Beograd ide
súbežne s diaľnicou stará cesta- je o niečo dlhšia, nie taká rovná, ale prechádza
cez dediny a tu sa môžem osviežiť a oddýchnúť. Pretože tu už nieje nič zaujíma-
vé, som na hraniciach piaty deň- a nastávajú maďarské roviny. Po troch dňoch-
posledný proti silnému vetru- zastavujem v Partizánskom.
Celé putovanie meralo 2500km, trvalo 23dní,stálo 250€-
ale hlavne STÁLO ZA TO! Spoznal som ďalší časť krásnej zeme, milých a
príjemných ľudí,nadviazal nové a nezapomenuteľné priateľstvá a hlavne-
vrátil sa v poriadku a bez nehody domov. nie po Maďarsku, Srbsku a Bulharsku. V piatok nakladám seba, bicykeľ a všetko
potrebné na cestu do ranného vlaku, ktorý všetko dopraví do Komárna. Odtiaľ
už idem po „svojích". V cieľovej stanici vystupujem po poľudni za 36st. ho-
rúčavy a začínam ukrajovať prvé kilometre maďarskej roviny, lemovanej
kukuricou a slnečnicou. Na tretí deň prekračujem srbské hranice, zmena meny a
rovina sa po prekročení Dunaja u Smederovo začína nenápadne dvíhať. U kúpe-
ľov Ždrelo(tu je priamo u cesty volne prístupný bazén s term. vodou) sa cesta
spolu s riečkou Mlava vnára do hôr- proti jej prúdu, teda stúpa. Po niekoľkých
kilometroch sa objavuje vľavo Gornjacka Klisura- stavba v skalnej dutine. Údolie
sa zužuje, aby sa na jednom mieste rošírilo a poskytlo miesto pre kláštor Gor-
njak, hosp. budovy a stavbu hotelíka priamo u cesty. Náročné stúpanie končí v
malebnom kúpeľnom mestečku- tu končím pre dnešok aj ja v malom hotelíku.
Druhý deň ma čaká dlhé stúpanie cez štyri priesmyky ( 522,920,875 a 860m n.m)
a náročný zjazd do Zaječaru, treba si oddýchnúť.
Mestečko opúšťam zavčasu. Než začne páliť slnko, mám stúpania za se-
bou a pomalu sa premiestňujem k hraničnému prechodu Vrska Cuka- ten je tak-
isto na vrchole stúpania- a som v Bulharsku. V Kireevu v miestnom obchodíku
večeriam a nocľah v opustenej budove družstva je môj dnešný „hotel“. Jedno z
prekrásnych miest Bulharska sa hlási z diaľky – červenkasté skaliská a stľpy
pod televíznym vysielačom na jednom z vrchoľov pohoria Vesec a červené stre-
chy domov malého mestečka-Beogradčik. Mesto stráži stará rímske pevnosť s
novšou dostavbou.
Na trase je prvý z kláštorov- Čiprovský. Je na odbočke z hl.cesty iba 6km
vzdialený, ale zatvorený a neobývaný- iba ako lákadlo pre turistov. Dnes mám
pred sebou najvyšší bod- Petrohanský Preval-1420m n.m. Stúpanie nieje znače-
né-ako všetky v Bulharsku- má ale min 14% a 25km po rozbitej ceste. Na vrcho-
ľe je nádrž, križovatka a zatvorená chata- dolu cesta zasa rozbitá, prudké klesa-
nie 12km a je tu Ginci, dedinka preslávená ovčím jogurtom(a moje noclažisko v
novostavbe).
Po ránu stúpanie na Bučin Prohod, nekonečný obchvat Sofie a som na
hlavnom ťahu na Grécko,z ktorého odbáčam za Sandanski na Melnik- mesto vína
a piskovcových pyramíd. Je šikovne skryté a cesta k nemu je ako hojdačka- prud-
ko hore a dole až sa znenazdajky vynorí po 20km-och. Je veľmi malebné a plné
turistov. Obchodíky i súkromníci núkajú miestne červené víno, med, rôzne zavá-
raniny a- čo je pre mňa dôležité- lacné ubytovanie.
Ráno pokračujem na Rožen, malú dedinku s malebným kláštorom, 8km
vzdialenou. Skratkou schádzam na hl. cestu na Goce Dolčev, cez Popski preslap
(1120m n.m.) a tu končím v tur. ubytovni neďaleko centra(philbar@abv.bg,
tel.0751 6 7474,6 41 77). Druhý deň je hustá hmľa- bude teda pekne. Po troch
hodinách stretávam dvojicu polských cykloturistov- máme stejnú cestu, teda
ideme spolu. Popoľudni sa zamračí a začína hrmieť, napokon aj prší- po hodinke
prestáva. Dorazíme do Borina- musulmanského mestečka s mešitami a opäť leje
Neďaľeký hotel ponúka jedlo a prístrešie- neváhame. Nakonec je z toho nocľah
v malom hotelíku s prepychom tepľej vody a mešity oproti za 10Lv-ľudovú cenu. Poliaci musia byť druhý deň večer v Plovdive- stretnú sa tam celá skupina na hoteli a ráno idú
spoločne vlakom do Burgasu. Na to, že je mesto 120km vzdialené a nepoznajú
terén, sa veľmi neponáhľajú. Som na izbe s mužskou polovičkou-ráno sme obaja
hotoví do siedmej, ženská časť však pokojne vyspáva, tak sa lúčim a vyrážam
opäť do hmly. Po chvíli prechádzam okolo odbočky na Triglav a váham. Rozhodu-
je však 12km stúpania tam a tá istá cesta späť, skorá ranná hodina-teda čaka-
nie na otvorenie- pokračujem ďaľej kaňonom popri rieke Kričim, ktorá sa vlieva
do Vači. Na tej je sústava dvoch priehrad a tretia je vo výstavbe- staveniskom
prechádzam po dne a tunelom v hrádzi sa dostávam na druhú stranu. Takisto sa
buduje nová cesta o 100m vyššie a za hrádzou sa napája na pôvodnú. Rieka te-
čie úzkym a vysokým skalnatým kaňonom- hrádza je teda úzka a asi 100m vyso-
ká. Údolie sa rozširuje až u mesta Kričim, tu mením smer na Pazardžik. Mestom
idem po piatej a v centre sa mi zdá, ako by bicykeľ „plával“-zastavujem a po
prehliadke zjisťujem ulomený ľavý úchyt nosiča. Končím v blízkom hoteli a ráno
mi ochotný robotník zajisťuje opravu aj s odvozom. Som rád, že sa to stalo v
mieste ,kde je možnosť opravy- nečakaný výdaj 45Lv za noc, raňajky a opravu
je daň za to, že už bude všetko OK.
Dnes ma čaká celkom „rovina“ až do Rakovice a Iskarská roklina. Do piatej
to zvládam a som v kláštore Čerepiš. Tu u igumena v kostolíku zajednávam uby-
tovanie v kláštore za 10Lv a končím. Po ubytovaní, hygiene, praní a večeri si pre-
zerám objekt kláštora, umiestneného pod cestou u rieky Iskar. Mám ceľkom po-
koj- turisti už sú preč a ja som jediný ubytovaný(okrem domácich mníchov).
Nastáva predposledný deň a posledná noc v Bulharsku- verím, že budú prí-
jemné, ako celý pobyt doteraz. Aj tak je-Iskarská roklina je úchvatná, cestou
stretávam býv. proficyklistu (jazdil Závod mieru za NDR-Atanas Taskow-
andi2007@abv.bg -, ktorý ma pozve na „kus reči“ a pohostenie. Nocľah mám
v súkromí v Tuden, malej dedinke za Godeč(18 km pred srbskými hranicami)
Domáci sú milí manželia na dôchodku(zo Sofie david_antonov@abv.bg), ktorí sú
tu celé leto. Dostane sa aj na tradičné pohostenie-kebabče, šopský šalát a nez-
bytný kalíštek rakije. Posledný deň sa so mnou Bulharsko lúči „malým Petroha-
nom“,10km-ovým stúpaním k srbkému prechodu Kalotina. Konečne som tu, me-
ním leva na dináre, zvyšok leva odkladám a pokračujem na Niš popri rieke Niša-
va. Tá za Dimitovgradom tvorí takisto kaňon až pred Niš. Až pred Beograd ide
súbežne s diaľnicou stará cesta- je o niečo dlhšia, nie taká rovná, ale prechádza
cez dediny a tu sa môžem osviežiť a oddýchnúť. Pretože tu už nieje nič zaujíma-
vé, som na hraniciach piaty deň- a nastávajú maďarské roviny. Po troch dňoch-
posledný proti silnému vetru- zastavujem v Partizánskom.
Odkazy
foto http: //picasaweb.google.com/106040633125387062054
trasa http: //www.gpsies.com/mapUser.do?username=janlaik
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára