Cez Machnáč a Homôlku

      Po niekoľkých krátkych okružných jazdách v okolí (Hlboké 17km, Jankov Vršok 43km, Kuľháň 65km, Nitr.Rudno 93km)sa konečne "umúdrilo" počasie a môžem vyraziť v letnom na prvý okruh dlhší ako 100km,
cez Machnáč do Trenč. Teplic, Omšenia, Homôlku a Nitr. Rudno domov.

Pod Machnáčom

      V nedeľu 17.4. som po ôsmej na ceste. Je jasno, 14°C a bezvetrie. Prvá tradičná zastávka na tejto trase je pri božích mukách popod Machnáčom- fitka a pár glgov bylinkového čaju s medom osvieži a dodá sily. O 30minút zosadám na pešej zóne v kúpeľoch u kostolíka- práve začína omša. Posedím na lavečke a potom prejdem k predajni s kúpeľnými oblátkami- jedna krabička domov a da kúsky na "koštovku", stále sú dobré!
Pešo obzriem nový "most slávy"- imitáciu mosta na chodníku v parku, za ním nasadám na bicykeľ a smerujem na Omšenie a Dol. Porubu.

"Zaľúbenci" a most pred budovou(vľavo)

                   Slnko pekne pripaluje, začína trochu pofukovať a ozývať sa zadok- neprehodil som sedlo a na toto nieje patričná časť tela zvyknutá. Prechádzam cez Omšenie a cesta sa začína dvíhať. V diaľke vidno braľo Vápeča, naľavo cengajú pasúce sa ovce, napravo erdžia kone- idylka venkova. Silnica nieje veľmi frekventovaná, zatiaľ som stretol tri autá, dva páry bicyklistov a otca so synom a sekerou, idúcich do hory na drevo. Hlasné výkriky "góóóó!" signalizujú, že sa blížim ku dedinskému futbalovému "štadiónu" D.Poruba. Práve prebieha zápas dedinskej ligy a umiestenie ihriska i "tribún" je netradičné.Jediné rovné miesto medzi silnicou a potokom zaberá presne šírka ihriska- diváci sledujú zápas zo silnice a krytých "tribún" vo svahu nad ňou. To však v žiadnom prípade neuberá na návštevnosti- toľko divákov pokope nevidno ani na ligovom zápase!

Štadión Dol. Poruba

Za štadionom nasleduje niekoľkokilometrová dedina a vyššie stúpanie signalizuje blízkosť odbočky na tur. chodník/skratku na Homôlku. Prvá časť ide kamenistým úvozom, nasleduje stúpanie po lúke, krátka rovinka a prudko stúpajúca lesná cesta- celkom 2,5km pešo. Zvládam to za pol hodinky a presne päť minút po dvanástej sedím u chladného Birellu a doplňujem kalórie oblátkami Mila.

Drevenná špirála

 Na vrchu Homôlka objavujem kríž- nikdy som si ho nevšimol, ale je tam dlhšie a vidno ho iba teraz- za vegetácie je skrytý za olistenými konármi stromov. Chvíľu si oddýchnem a teším sa na dlhý zjazd až na križovatku s odbočkou na Zliechov. Za prvou zákrutou je po radosti- v silnom protivetre mám čo robiť s udržaním sa na biku a po chvíli už treba aj šliapať. Tak to pokračuje- okrem pár miest- až domov. Cesta, ktorá trvá za bežných podmienok necelé dve oddychové hodinky sa pretiahla o pol hodiny- a to pri riadnej makačke...Ale som doma po 107km-och a odniesol si to iba zadok...

Homôlka a homôlka...