Pôvodne plánovanú cestu po Balkáne(Srbsko, Kosovo, Macedónsko, Albánsko, Č.Hora, Bosna, Chorvatsko) "zrušili" búrky, záplavy,zosuvy pôdy a krúpy v tejto oblasti. Po krátkom váhaní prišlo na rad opäť Rumunsko(Banát a časť okolo Dunaja) a sever Srbska. Banát je oblasť na juhozápade Rumunska, v horách nad Dunajom s dedinkami českých osídlencov(teraz už iba starších), ktorí sú zvyknutí na tvrdú drinu a sebestačnosť v kraji, kde líšky dávajú dobrú noc. Prežívajú aj vďaka českým turistom, platná mena je Kč, reč staročeština- ludia milí, úprimní a aj z toho mála čo majú krajanov pohostia a ponúknu nocľah- akoby tu zastal čas!
Bicykeľ prešiel každoročnou dôkladnou údržbou, výstroj(elektronika, peniaze, potreby na nezávislý život) kontrolou a uložením prevažne do brašien na "jednokolke" a nosiči. V nedeľu 1.7. cesta začína v Topoľčanoch na žel. stanici- nakladám seba, bicikeľ a vozík do vlaku smer N.Zámky s prestupom na Komárno.
Po 12.30hod už šliapem oproti dvojtýždňovému dobrodružstvu. Maďarské dva nocľahy pod stanom (prvý u Sárosd v lesíku, druhý v Zsana pri majetkoch) mám za sebou a tretí deň som za prechodom Kiszombor/Cenad v Rumunsku.
 |
| Prvý rumunský kostol |
Prvé rumunské kilometre sa nelíšia od maďarských- nekonečné roviny ubíjajúce cyklistu pokračujú, vidno kilometer pred seba a cesta akoby neubúdala. Blížiaci sa večer káža obzerať sa po vhodnom "noclažisku"- najlepšie pod strechou. Za Lovrinom zbadám opustený otvorený domček pri koľajách. Po prieskume je vyhodnotený ako "vhodné miesto na noc"- koľaje nevyzerajú často používané, dnu je dosť miesta a celkom čisto, iba cigánčence šantiace v neďalekom dome sú drobná škvrna. Počkám, keď sa stratia a šup dnu. Staviam stan proti komárom, varím výživný bujón. Po celkovej kúpeli a večeri prichádza vlak- sotva zmizne, trúbi druhý. Domček je vlastne bývalá čakáreň jednej trate a neďaleko je druhá- ešte bude veselo! Predpoklad sa nenaplnil- v noci bol pokoj a prvý vlak prichádza, keď som na odchode.
 |
| Božie muky |
Po ránu u Biledu riešim dilemu- obísť Temešvár(a pridať si takmer 20km), či risknúť prejazd velkým mestom- vyhráva prejazd! Ponáram sa do rušnej premávky mesta s množstvom ulíc, semaforov, trúbením rútiacích sa automobilov všetkého druhu a typov a po hodinke je bez problémov za chrbtom. Za odbočkou na menej rušnú cestu nižšej triedy (ale kvalitného povrchu) je pokoj- krajina podobná našej sa vlní a objavuje sa aj les. Cesta ubieha- bez zaujímavostí prírodného či stavebného charakteru- za občasných prestávok na odpočinok a doplnenie kalórií až do Brezovie. Blíži sa šiesta hodina- treba sa pozerať po vhodnom mieste na noc. Ako "na zavolanie" sa po chvíli objavuje pri ceste otvorená vrátnica bývalých majetkov na konci dediny. Zaberám ju- nič lepšie asi nenájdem. Sotva trochu upracem, od ruín sa ozýva vrčanie motora, prichádza kamion a o chvílu je preč. Objevuje sa však osobné a jeho vodiča si pýtam povolenie prenocovania- "no problema" je jeho odpoveď.
 |
| Podhorské dedinky |
Budím sa skoro- o šiestej ukrajujem prvé kilometre a po prejazde Boscy ma zohrieva okrem slniečka aj 8%-né stúpanie 6km dlhé v pohorí Munti Dognecei- brny do Banátu. Tu sú české dedinky (Garnic, Orsova, Šumica, Putna a Jablanicaod Dunaja Bígr, Eibenthal, Rovensko a Sv. Helena). Nasleduje zjazd do Resity, krátka pauza na Tatranku a jedno orosené, stúpanie z Carasovi (8km/10%), klesanie do Aniny, prejazd pohoria Munti Semenicului (30km pustiny- z toho 12km/8% hore) a klesanie do Bozovici po piatej. V diaľke je čierno a hrmí- istí to penzion s dobrou večerou a kúpelom+ holenie (100LEU).
 |
| Typický dedinský dom |
 |
| Kamenný most starej cesty |
Oddýchnutý a vynovený, jasné nebo bez mrakov- to je základ pekného dňa a predpoklad pohody. K tomu sa pridá aj cesta s dobrým povrchom, absencia vetra, tak miniem za Prigorom neoznačenú odbočku smer Putna, Šumica. Keď to zjistm, je neskoro sa vrátiť- odbočím až na označenej, smer Šumica. Za nepozornosť sa platí- preto neuvidím v Putne sústavu funkčných mlynkov a kláštor a je odtiaľ skratka do Šumice. Teraz si nepozornosť "odnesú" nohy- cesta(našťastie s novým kobercom a v tieni stromov) sa klikatí a stúpa pozdĺž potoka v 10%-ách presne 8km na hrebeň- odtiaľ klesá 20m do osady bez života. Je pokročilá doba- ľudia sú na poliach. Po chvíli sa na obzore- polnej ceste od Putny- objavuje skupinka mládeže s batohmi na chrbtoch. Sú to čeští turisti, ako ináč, na návšteve krajanov v Banáte. Majú záujem- tak ako ja- o nejakú možnosť občerstvenia v horúčave- pivko by bodlo! Ako na zavolanie sa v jedných vrátach objavuje zvedavá hlava a potom aj cellý ujko- zavedie nás k nedalekému domu, búchaním privolá majitelku provizórneho obchodíka a možme uspokojiť svoje potreby a chute. Na prekvapenie je dobre zásobený hlavne pivom- okamžite v nás "zasyčí" prvé a druhé už vychutnávame. Turisti zjisťujú možnosť prepravy do B.Herculane a Sv. Heleny, odkiaľ odchádzajú busom o dva dni. Máme stejný smer- ja navyše aj dopravný prostriedok- a tak sa lúčim s tým, že sa možno ešte stretneme.. Vychutnávam si teraz zjazd až po križovatku. Návšteva kúpelov závisí od stavu nocľažiska na odbočke. Už som tu bol a kúpele prešiel, ale keby bola možnosť využiť neobývanú stavbu na odbočke, pozriel by som zmeny. Bohužial, miesto je využívané ako parkovisko stavebnýej techniky, teda "dovidenia". Cesta klesá k Dunaju a o chvílu ma víta Orsova- ďalšie kúpelné mestečko na brehu Dunaja. U prvého bistra stop na oddych a doplnenie kalorií- z miestnych dolujem info na možnosť prespania (motel, penzion, hostel, súkromie). Sušne vyzerajúci pán núka noc v neďalekom rodičovskom dom- beriem a "zmluvu" potvrdzuje jedno orosené! Je už po piatej, okolie kopcovité a miesto na stan by bol problém nájsť do večera- preto za ponuku riadne platím a spokojnosť je na obidvoch stranách. Dom je asi 100m od cesty- bude teda pokoj. Využívam kúpeľňu, WC aj ponuku večere- hotový prepych!
 |
| Tri Kule |
 |
| Tri Kule |
Po pokojnej noci a rannom rituály (hygiena, raňajky, balenie) som hotový do siedmej- bohužiaľ do tej doby aj začína pršať- a tak využijem ponuku posedenia u kávy. Po 30-tich min prestáva, obloha sa trhá- lúčim sa poďakovaním a znovu "do sedla"! Za mestom cesta mieri do kopca, aby obišla skalnatý výbežok- zohrievam sa teda v 8%-nom stúpaní. Po troch km som na vrchole- vidím nejakého mnícha v sutane na kraji cesty. Keď som bližšie, vykľuje sa zo sutany pláštenka a z mnícha jeden zo včerajších šumických turistov- ostatní ostali v kúpeloch a on stopuje do Sv. Heleny. Zaželám veľa šťastia a v klesaní regenerujem stratené sily. Cesta pri rieke je typicky rumunská- úsek s novým povrchom strieda starý a ešte starší, deravý a zaplátaný- teda rýchlosť nič moc. Za Dubovou nasleduje prechod ďalšieho výbežku s podobným stúpaním a potom už iba okolo rieky.Tu trčia z vody veže zatopenej pevnosti Tri Kule, v skle nad zálivom vytesaná hlava Decebala na rumunskej strane- časť pevnosti Golubac na srbskej. V Moldova Veche som o piatej po 110km-och, stojím v bistre na občerstvenie- miestni radia noc v neďalekom penzionu kilometer od hlavnej na kopci. Keď som na mieste a pýtam sa na nocľah, mám smolu- je sobota a teda OBSADENÉ. Vedúci napokon nemá námietky s postavením stanu v zadnej časti, čiastočne krytej strechou- ja zasa využijem ne oplátku služieb reštaurácie a WC. Po dobrej a výdatnej večeri- pri ktorej sa prehnal aj dážď- a hygiene spokojne zaspávam.
 |
| Nekonečné roviny pokračujú aj v Srbsku |
Štart po raňajkách o ôsmej do zamračeného dňa nieje nič moc, ale snáď sa to časom utrasie.Po siedmych km je tu Pojejena a s ňou dilema- pokračovať pozdlž Dunaja po dlhšej a ktovieako kvalitnej ceste, ale po rovine, či o 30km kratšej kvalitnej ceste, ale s 8km-ovým stúpaním 10% cez hory k prechodu do Srbska. Po krátkom váhaní vyhráva kratší, ale náročnejší variant- modlím sa iba, nech ma nezastihne dážď (nieje sa totiž kam ukryť, cesta ide neobývanou oblasťou).Na odpočívadle pred stúpanim do seba ládujem Tataranku a energetický nápoj, keď toto miesto využíva na orestávku aj slovenský motorkár, vracajúci sa domov od mora- "hodíme reč", dám mu vizitku, on si spraví foto na pamiatku a ideme "na to". Pán Boh ma vypočul- nepršalo- a po hodinke som na vrchole, mraky sa trhajú a veľmi si v12km-ovom klesaní neoddýchnem- cesta plná zákrut vyžaduje sústredenie a ruky na brzdách. Pred odbočkou k srbskému rechodu stretávam prvého cykloturistu na celom putovaní a rovnov mojom veku. Je to Nemec, ktorý sa vracia domov z Indie a Pakistánu cez Rumunsko, Turecko a Grécko- po krátkych frázach si želáme šťastný dojazd v zdraví a
 |
| Jeden z kostolov |
pokračujeme každý svojím smerom. Veľmi mu cestu nezávidím- ale keď zvládol takú daľku.... V Bielej Crkvi (za prechodom) mením na trhu leu na dináre, nasleduje "koštovka" miestneho Nikšicka a "upalujem po peknej ceste bez stúpania na Vršac.Tu stretávam pred mestom policajný voz na kontrole vodičov- pýtam sa(pre pokročilú dobu) na možnsť nocľahu v meste. Polícia je vstriecna- práve jej končí zmena a dáva pokyn k nasledovaniu. Pomalou jazdou po kilometri stojíme u sázkovej kancelárie. Nasleduje telefonát a oznam o zaistenom nocľahu v hosteli- majiteľ sa dostaví o desať minút. a odvádza ma v daždi na miesto do centra. Izba je dvojlôžková s komplet vybavením(WC, sprcha, varič, telka), iba že na poschodí, kam treba "vytrepať" všetko za uzamykateľné dvere. Čo bysom však nespravil pre pohodlie a cenu 10€/os/noc. Po dohovore o rannom zabezpečení/odchode zmývam celodenný pot, periem, holím sa a varím večeru- navôkol nieje žiadna reštika s teplým jedlom- a konečne zaujímam "vodorovnú polohu ležmo"! V noci ma prebúdza hrmenie, blesky a dážď, ale rýchlo zasa zaspávam.
Ráno ma víta zamračenou oblohou, teplom 20°C a absenciou dažďa- čo vítam! Pobalení je dielom okamihu a pred siedmou sa mi darí opustiť mestečko. Severná časť Srbska je rovina ako maďarská pusta, tak kilometre naskakujú a cesta ubieha- Plandište, Boka,
 |
| ....bol som aj v Brazílii |
Sečanj a Lazarevo sú malé mestečká v optimálnej vzdialenosti na dodrženie pitného režimu a odpočinku. V čase obeda si dávam čorbu- sýtu hustú polievku(porcia 0,5litra+ pečivo za 1,5€). Pred piatou som pred Zerjaninom a pretože sa spúšťa dáždik, pýtam sa na možnosť ubytka. Jediná možnosť je v centre, hotel Vojvodina- začínam tušiť problémy- tie sa neskôr naplnia. Hotel tvorí honosná niekoľkopatrová moderná budova, na recepcii dve unudené študentky surfujú po nete a na moju otázku prikyvujú- nocľah je možný, platiť kartou sa dá, ale cena je vyše 80€ a bicykeľ treba nechať vonku. S týmito podmienkami nesúhlasím a pretože sa vonku vyjasnilo a snaha z ich strany žiadna- odchádzam. O desať minút je mesto za mnou ale miesto na noc nikde. Zrazu lány kukurice končia, nasleduje pole po žatve a
 |
| Bačka Topola |
v ňom ostrovček zelene, s ktorého vykukuje strecha domu- je neobývaný, 50m od cesty a volne prístupný. Po zebrubnom prieskume ho "zaberám" na noc, trochu upracem, urobím miesto pre stan, bike a vozík. Nasleduje večerný rituál a pred ôsmou už ležím- nasýtený, vykúpaný, cránený pred komármi a spokojený s ušetrenou nemalou sumou za hotel.
Nový deň ma víta ustupujúcimi mrakmi a vychádzajúcim slnkom- krátko po šiestej už ukrajujem prvé dnešné kilometre. Čaká ma posledný deň aj noc v Srbsku- dúfam, že bez dažďa. Melenci, Kumane, Bečej, Miloševo a Bačka Topola- to sú miesta oddychu a načerpania kalórií. Za Bačka Topola je rekreačná zóna s jazerom a komplet tur. vybavením. Pretože obed som
 |
| Mlyn u jazera |
mal v Bečeji(šopská šalát), tu si doprajem dlhší relax pri točenom pivku. NAsleduje St. Žednik, prestávka v bistre u cesty. Tu naberám vodu na večern a dostávam info od ochotnej vedúcej o 10km vzdialenom zavretom bistre u cesty- tu iste nájdem (zzadu či na okolí), čo potrebujem. Ako poďakovanie si dám jedno pred večerou a lúčim sa. Ponáhľať sa netreba- je po piatej a predo mnou rovina s istým koncom. Po príchode je to naozaj tak, ako povedala vedúca- ibaže zabudla na blízky obytný dom, pred ktorým domáca sbiera slivky a sleduje, čo zamýšľm. Nedá sa nič robiť- idem sondovať povolenie. Automaticky použijem angličtinu, ktorej domáca nerozumie- volá manžela. Ten, po oboznámení sa s problémom, vrtí nesúhlasne
 |
| Noc pod prístreškom |
hlavou- prečo by som spal niekde "na divoko", keď môžem prespať u nich pod voľným prístreškom a použiť kúpeľnu s WC. Som prekvapený toľkou ochotou a s vďakou prijímam- nebudem veľmi vyrušovať! Postavenie stanu, sprcha a varenie večere je dielom okamihu- s vďakou odmietam pozvanie na kávu pre pokročilú dobu a probémom so spánkom- a po ôsmej som "v ríši snov".
Nový deň začína jasnou oblohou, sbalením sa a odchodom po rannej káve, poďakovaní a rozlúčke- hospodár odchádza do roboty, jeho žena za domácimi prácami a ja na cesty. Po
 |
| Moje "všetko" |
chvíli je tu Subotica- posledné mesto v Srbsku- a prechod Kelebija/Tompa. Ďakujem v duchu za milé stretnutia s príjemnými obyvateľmi, bezproblémové putovanie a za kopu nezabudnuteľných zážitkov! Na maďarskej strane mením dináre za forinty a ponáram sa do rušnej premávky s množstvom aut všetkých druhov, typov a ohľaduplných kamionistov, keď za mestom Kiskunhalas vchádzam na hlavnú trasu. Pred piatou prekračujem Dunaj, nasleduje Dunafoldvár a za ním- na vedlajšej ceste- premávka utícha. Pred odbočkou na Mezófalvu je u cesty bistro- jedno točené by neblo od veci- mám ale smolu, je zatvorené! Nablízku je ale "otvorená" stavba s dôkladnou strechou a nikde nikoho- nenápadne "vhupnem" dnu, vytrepem bicykeľ s vozíkom na prvé patro, nájdem vhodné miesto a po tradičnom rituálu usínam po ôsmej. Zajtra ma čaká posledná noc v Maďarsku- mohol by som to "natiahnút" až do Komárna, ale tam by bolo treba ísť do hotela a to ma neláka.
Štarujem do jasného a teplého rána a posledný problém je prejazd Székesfeherváom- obavy sú zbytočné, po poľhodinke ho mám za chrbtom. Nasleduje Mór, Kisbér a pred šiestou u dediny Csép okupujem miesto v lesíku 100m od cesty na posledý nocľah- tradične po ôsmej sa do spevu vtákov miesi spokojné odfukovanie.
Posledných 30km po hroznej- deravej, zaplátanej a hrbolatej ceste je za mnou a pred ôsmou som na žel. stanici v Komárne- práve o chvíľu odchádza vlak do N. Zámkov. Tu mám prestávku na občerstvenie do 9.20hod, kedy odchádza prípoj na Prievidzu. Krátko po dvanástej som konečne doma.
Necelé dva týždne(12dní) ubehli ako voda- prešiel som a spoznal nové krajiny s prívetivými a milými obyvateľmi, zažil kopu nezabudnuteľných, nepopísateľných okamihov a stretnutí, "prečistil" si hlavu, odýchol od bežných starostí, zvykol si postarať s seba za každých okolností a prežiť iba s tým, čo mám!
Sumár: 1357km/11 a pol dňa/130€(z toho 62€ za 3nocľahy).
