Nastal čas pozrieť si nové miesta a lokality- čas dovolenkový. Na tento rok pôvodne plánovaná návšteva Balkánu bola- pre narušenie pôvodného termínu odjazdu- odložená z dôvodu vysokých horúčav v neskoršom čase a nahradená cestou po kláštoroch a maľovaných drevených kostoloch rumunského Moldavska a Bukoviny.
Po nudnej a dlhej ceste vlakom (ktorá začala v Chynoranoch prvým problémom- výluka, náhrada autobus- ale vďaka ochote vodiča vyriešené) v Košiciach konečne nasadám na bicykel a hurá do neznáma!
Moiseni-kostol kláštora |
Dva dni, strávené prejazdom cez maďarské roviny, sú preč a som na severe Rumunska. Kontrola dokladov, výmena hotovosti, za Satu Mare čaká na zdolanie pohorie Maramureš a prvý priesmyk- Huta 587m. Počasie zatiaľ praje, v tieni lesa to rýchlo ubieha. Iba tak “na okraj”- v Rumunsku je (na rozdiel od iných štátov), či aspoň bol, prepracovaný systém značenia. Na kilometrovníkoch je hore uvedená vzdialenosť hlavného smeru(mesta) a pod ním v km najbližšie sídlo/dedina, teda vždy viete, kde práve ste. Bohužiaľ pri opravách ciest toto mizne a sporadicky sa objavuje vynovené.
Po nocľahu pod prístreškom pred Huta Certeze sa núka na prehlidku nový ženský kláštor v Moiseni. Je menší, pekne udržiavaný a nedaleko cesty. Prvý cvičný priesmyk Huta(587m) a prestávka v Sapinte. Sapinta je dlhá dedinka s vyhláseným “Veselým cintorínom”.
Veselý cintorín v Sapinte |
Moisei-kláštor |
V Sighetu Marmatiel doprava, smer Berbesti (drev. kostol), Ocna Sugatag, kláštor Barsana a prekrásným údolím riečky Izy do Moisei. Túto dedinku postihol za vojny osud Balážov- bola vypálená maďarským vojskom a obyvatelia postrielaní. Teraz je tu kláštor, ku ktorému smeruje každý rok 15.8. procesie oslavujúce Na nebovzatie panny Márie.
Pasul Prislop |
Prvá skúška kondície je po ránu Pasul Prislop(1416m). Cesta sa opravuje, je prekopaná, samá diera, miznúce zvyšky asfaltu- dôsledok nadmernej premávky ťažkých kamiónov. Rýchlosť v stúpaní nepresahuje 8km/hod- konečne som hore. Voľakedy klidné miesto je teraz hlavným centrom silničiarov- chata zatvorená, postavené robotnícke bunky, stojace silničné ozruty na jednej strane. Na druhej pokojný kláštor, z ktorého počuť rannú modlitbu. Krátka zastávka na miestnu špecialitu (vyprážaný koláč plnený ovčím syrom+ kôpor), jedno kalorické pivo, foto, pokec s partiou českých/slovenských motorkárov a už trielim dolu. Za prvou zákrutou je však po “trielení”- cesta je tej istej kvality ako hore a rýchlosť sa zvyšuje iba na 10-12km/hod- navyše treba brzdiť….Dnešný koniec v súkromí v Ciocanesti ma zachraňuje pred búrkou- takisto potrebujem preprať veci, oholiť sa, pripraviť na ďalší priesmyk a navyše cena 12€/noc je prijateľná.
Prednosť má "silnejší" |
Ako sa hovorí, tak aj je- ráno múdrejší večera. Po daždi, búrke i mrakoch ani vidu ani slychu, obloha vymetená a príjemných 20°C. Vynovený štartujem do nového dňa a po pár kilometroch sa cesta začína dvíhať k priesmyku Mestecanis(1096m)- jedna prestávka na občerstvenie a som hore. Neporušený povrch umožňuje vychutnať si parádny zjazd a mierne klesanie až pred odbočku ku kláštoru Voronet- takmer 40km. Kláštor zanikol v r.1786 a do dnešného dňa sa uchovala iba zvonica a drevený maľovaný kostol. Je kúsok od hlavného ťahu a plný miestnych i zahraničných turistov. Platím 5leu vstupné, dostávam
Voronet |
“sukňu” na zahalenie nôh a prehliadka “Sixtínskej kaplnky východu” začína. Maľby na severnej strane sú celkom zničené počasím (okrem obrazov Adama a Evy, narodenia prvého dieťaťa, objavu ohňa, vynálezu pluhu a písma. Zato južná strana je zachovaná (rodokmeň Krista, zástup filozofov, a scény zo života svätého Mikuláša a Jana). Múr a strop vstupu zdobí príklady mučeníctva a zázrakov. V kostole je hrobka pustovníka Danila a fresky Štefana, jeho ženy Márie a syna Bogdana, ako predvádzajú kláštor Kristu. Všetko zaznamenám a pokračujem údolím rieky Moldovy.
Voronet vnútri |
kláštor Neamt |
kláštor Secu |
Presun pokračuje aj nasledujúci deň- za silného protivetra a 40°C po obede sa viac ako 70km v kopcovitom teréne spraviť nedá. Nocujem v prepychovom penzióne v Moinesti (12€/izba/noc), pretože ma čaká 40km-vé stúpanie v neznámom terénu.
kláštor Sihastria |
"lepšia" časť cesty do Sanmartin |
4km klesanie. Po polhodinke sa lúčime a opäť som sám. Prvá osada- Valea Uzului- je tu, pred ňou
bol cintorín. Zastavujem na chvíľu a zhruba čistím bike i seba od blata. Práve keď končím, prichádza
bol cintorín. Zastavujem na chvíľu a zhruba čistím bike i seba od blata. Práve keď končím, prichádza
konský povoz a jeho osádka- dvaja mladí chalani- núkajú odvoz. Prečo nie, však si aspoň chvíľu
“orazím”. Nakladáme na voz môj vozík i bicykel a už to frčí- bohužiaľ som zabudol na fotoaparát
“po ruke” a tak prichádzam o krásne a neopakovateľné zábery. Čo už- za “blbosť sa platí”!!!
Ideme krásnou prírodou, pastvinami so stádam oviec, množstvom salaší i samotami. Po polhodinke
sa objavuje pár domov a obchodík, kone tu automaticky zastavujú- asi pravidelná zastávka na trase.
cintorín Valea Uzului |
sa objavuje pár domov a obchodík, kone tu automaticky zastavujú- asi pravidelná zastávka na trase.
Dáme si po jednom fľaškovom- platím ako odmenu za odvoz ešte jedno a po kilometri sme na vrchole.
Oni odbočujú, ja vykladám a s želaním “Drum bun” sa lúčime. Po dvoch kilometroch mám zasa “halu-
cinácie”, počujem hudbu a hlasy. Objavuje sa ďalšie piknikové miesto- dva prístrešky a pod jedným
osadenstvo troch áut ma kývaním pozýva. Pretože je pokročilá hodina- podľa vecí tu nehodlajú ostať
dlho a vhodnejšie miesto nenájdem- neváham a stojím. Štyri staršie páry maďarskej národnosti si
madarský piknik |
o chvíľu. Postavení stanu pod druhým prístreškom a hygiena je dielom okamihu, zasadám. Nasleduje
hostina v podobe gril. mäsa, klobásky, čevabče a rajčinového šalátu. Ženy ma núkajú a sú rady, že mi
chutí a ich robota nevyjde nazmar. Mužská časť je už sýta, “v opojení” spieva na celé kolo- medveďov
sa bát nemusím, našli si isto pokojnejšie miesto. Pred zotmením ženy upratujú, skupina sa lúči a od-
chádza- ostávam ja a štyri kone. Konečne sa natiahnem a zaspávam.
Zobúdzam sa po štvrtej, za brieždenia a ranného spevu vtákov- po hygiene ešte na hodinku zaľahnem.
Dvíha sa vetrisko a začína pršať- dážď mi pod strieškou nevadí, ale vietor lomcuje stanom- vyzerá to
na neskorší odchod. Keď vietor prestáva, začínam baliť a kým som hotový, končí aj dážď a môžem vy-
raziť zasa pred siedmou. Krátky zjazd, objavuje sa kvalitný asfaltový povrch a Sanmartin. Dám si na
zohriatie sýtu horúcu čorbu (polievku)- hlavná cesta striedavo stúpa klesá- za príjemnej teploty, občas-
nej preháňky a zastávok na oddych/občerstvenie až do podvečera- končím v Odorheiu Seciusec.
citadela v Sighisoare |
ni, Cristuru, Vanatori sú mestečka bez zaujímavostí a pamiatok-okolo poľudňa som v Sighisoare,
rodisku Vlada Tepeša(Draculu). Nad riekou Tirnava Mare a novou zástavbou sa vypína na skalnom
brale citadela. Nad hlavnou bránou sa týči mohutná veža (13-14.storočie)s orlojom. K hlavnému kosto-
lu “Na kopci” stúpa kryté drevené schodisko(17.stor.) so 175-mi schodmi. Pevnosť mala pôvodne 14
cechových veží, zachovalo sa 9. V dome, kde sa narodil Dracula, je teraz reštaurácia a malé múzeum.
Dumbraveni, Medias, Copsa Mica- mesto so zrušenou výrobou barviarskej černe a terajšou taviarňou
olova, Blaj a pre dnešok koniec po 117km v Cracuinelu de Jos.
Obchvat Alba Iulia je po ránu dielom okamihu a užívam si cestu pokojným údolím rieky Ampol. Toto
som už prechádzal dva razy obidvoma smermi- po a aj ako teraz, proti prúdu. Stúpanie je iba mierne,
premávka žiadna a tak to “odsejpá”. Pretože všetky zaujímavosti mám dávnejšie prezreté, zastávky sú
iba na oddych, doplnenie kalórií a tekutín “v jednom”- chladným pivným mokom. Pri prechádzaní Zlatna
so zrušenými železiarnami či hutami si všímam zaujímavo, “po rumunsky” riešený odvod popolčeka-na
kopci stojí vysoký komín a k nemu vedie z fabriky niekoľko sto metrov potrubie…..V Campeni obetujem
ušetrené leu na motel- treba sa oholiť, vyprať a posilniť spánkom na očakávaný náročný prejazd po-
horia Gilau.
odvod popolčeka-Zlatna |
Upravený štartujem do skorého rána po šiestej- za Albac začína 20km-vé stúpanie (zo 620m na
1318m/Pasul Ursuaia). Ďaľej sa pohybujem stále vo výške 1200- 1000m až do Belis (33km). Počas
cesty ma 4x stíha búrka a posledné kilometre idem v daždi pod pláštenkou. Tu je prestávka na jedlo.
Pretože je stále čierno a hrozí búrka s dažďom, využívam možnosť ubytovania. Takisto stretávam
skupinu cyklistov, idúcich “na ľahko” do Huedinu, ktorí ma predbiehali v Horea- bohvieaké tempo bez
“záťaže” nemajú……Vydatná večera, okúpanie, oholenie, vypranie a je deväť hodín- najvyšší čas na
spánok.
Calatele, Calata, Sancraiu, Braisoru- to sú dediny v klesaní a po 30-tich km som na hlavnom ťahu
Cluj- Oradea. Tento opúšťam o 13km ďalej smerom Vanatori, Nusfalau.Silnica je celkom bez premáv-
ky, s novým kobercom a mierne stúpa(442m- 643m/43km). V Crasna cesta odbočuje a mení sa na
12km-vý úsek šotoliny. Rýchlosťou chôdze sa posúvam cez osady s pár domami- u obchodíka v po-
lovici cesty stojím, ukrytý pred 40°C v tieni slnečníka vychutnávam studený kalorický URSUS a napo-
litánku. Mladá predavačka i pár zákazníkov sa čudujú mojej prítomnosti- turisti túto oblasť vynechávajú.
Pretože vie po anglicky, prehodíme pár slov- vypytuje sa na cestu, rodinu, či a ako sa mi páči v Rumun-
sku. Odpočinutý, sýty a spokojný sa lúčim- pokračujem k Nusfalau. To sa objavuje po chvíli pod kopče-
kom, tak ako príhodné miesto na noc vo voľnom strážnom domčeku blízko priecestia práve v podvečer.
Obvyklá rutina(príprava “postele”, hygiena a večera) je dielom okamihu- za búrky a zvukov dažďa zas-
pávam.
cesta do Nusfalau |
Posledný deň v Rumunsku ma víta teplým ránom a jasnou oblohou- na ceste som pred šiestou
(nášho času- tu je ešte o hodinu viac), po krátkej rozcvičke (stúpanie “na zohriatie”) klesanie až do
Margity a po jednej sa lúčim s Rumunskom na hraničnom prechode Nyírabrány posledným pravým
rumunským- Timisoarou. Maďarskými rovinami idem za mierneho protivetra, ale za Nyíregyházy sa do
siedmej nedostanem a preto obzerám vhodné miesto. Za Biri- po stovke km- je takmer u cesty, odde-
lená hustým porastom pekná rovinka. Aj keď je postavenie stanu otázkou pár minút, sotva “prekryjem”
stan a bicykel plachtou, silný vietor a dážď ma zaženú dnu. Po dvoch hodinách sú búrka, vietor i dážď
minulosťou- nebo však ostáva čierne. Dokončím úpravy i hygienu a pred zotmením som v ríši snov.
Blízkosť Slovenska dodá nohám krídla aj bez Redbulu a zvyšných 120km už v kopcovitej časti kraji-
ny je do štvrtej minulosťou- tak ako prechod Hidasneméti- a mierim k ihrisku Miľhosť. Tu sa však udialo
za tých pár rokov od poslednej návštevy pár nepríjemných zmien. Vstup na ihrisko je oplotený a uzav-
retý- teda pre mňa na noc nedostupný. Pokračujem- na radu krčmárky- do susedného Kechnecu.
V miestnej reštaurácii večeriam a personál zatiaľ “vybavuje” možnosť nocľahu. Mám však šťastie- je
tu miestny starosta a ten si berie zaistenie ubytovania “na seba”. Vďaka nemu sa dozvedám o mož-
nosti ubytovania v prípade núdze(po info na tel.č.obecného úradu 055/7282512), príp. na mail
dza vedúca ubytovne(je o sto metrov vyššie), dáva mi kartu od pokoja, kľúč od vchodu, ukáže miesto
na bicykel a je preč. Ubytovňa je na úrovni, izby pod strechou.
Ráno som- ako vždy- hore po štvrtej. Balím a znepokojene sledujem zamračenú oblohu. Pred šies-
tou začína pršať a cestu na vlak do Košic absolvujem v pláštenke. Po príchodu do mesta- ako na pri-
vítanie- pršať prestáva. Na stanici som v predstihu- po pristavení vlaku nastupujem a po piatej som
doma.
Tohtoročné putovanie po kláštoroch, priesmykoch a krásach Rumunska skončilo. Počasie bolo aké
bolo, ľudia príjemní a aj cez jazykovú bariéru nápomocní, krajina prekrásna, zážitky sa musia zažiť-
opis je slabý odvar. Za celkovú sumu 250€ bolo 1700km na nezaplatenie!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára