Šumava 2000

Šumava 2000 28.7-9.8.

Začína dovolenkové obdobie,spojené s hromadným presunom rekreantov z jedného kúta republiky na druhý a naopak-nastáva každoročný všeobecný zmätok,ku ktorému sa pridávame aj my.My-to som ja a moje druhé ja sprevádzajúce ma na cestách a necestách za poznávaním pamiatok a pamätihodností nielen našej vlasti,ale aj v cudzine,spolucestovateľ Peter.

Sedláme naše tátoše,riadne vyglančené,uvedené do bezchybného stavu a obložené jako žemľa vecami každodennej potreby,jedlom a všetkými dôležitými nástrojmi,výstrojmi a šatstvom,pobaleným úsporne do dvoch predných a dvoch zadných brašien a tretej umiestnenej hore na zadnom nosiči.Všetky tieto potreby-čo je na neuverenie-spolu nepresiahnu 25kg,teda môj bicykeľ povezie niečo málo cez cent,samozrejme metrický.Sme nabití vedomostiami,získanými štúdiom príruček a sprievodcov o našom cieli putovaní-Šumave.Cenné rady sú v novovydanom sprievodcovi s cyklotrasami,ktorý sa mi podarilo obstarat na poslednú chvíľu.Cestou na stanicu si pomaľu zvykáme na nemotorné bicykle,ktorých riadenie a udržanie v priamom smere vyžaduje zozačiatku plné sústredenie.Na stanici čaká ďalšia maturita-odstrojiťbicykľe,naložiť všetko do vlaku,a to behom dvoch minút-skladáme ju na jednotku a konečne spokojne sledujeme ubiehajúcu krajinu spoza okna kupé.

Po dlhej a uspávajúcej ceste-čo na bicykli nehrozí-vystupujeme v Plzni o pol desiatej a za tmy,opozdene o hodinu.Práve také meškanie nabral rýchlik a narušil náš plán dôjsť za svetla za město a tam pohľadať nocľah.Starosti riešime u stánku s občerstvením při opozdenej večeri.Po hodine-práve toľko trvá naloženie zavazadieľ na bajky a zlikvidovanie klobásky a pivka-ideme za svitu blikačiek pohľadať kutloch na noc.Šťastie a Pánboh stojí při nás aj v túto neskorú hodinu,po polhodinke oddychujeme za plotom neďalekého futbalového štadióna,na ploche nákladnej rampy,navyše pod strechou.To je terno,pretože v noci čujeme klopkať dáždik na plechovú strechu tribúny.Pretože ani ráno nieje lepšie,ideme na prieskum města a neďalekého centra.To zaberá skoro dve hodinky a keď nasadáme na odložené tátoše,prestáva pršať.Vzduch po daždi je čistý a dobře sa dýcha-ani sa nenazdáme a za podpory slovanského boha Radegasta sú tu Domažlice,mesto preslávené Chodmi-strážcami hraníc.Podľa hist. Názvu „domaž líce“mastíme reťaze a tváre proti slnku a vnútornosti proti hladu a smädu a pokračujeme na Babylon,ktorý je jako stvorený prichýliť ubolené telá,poskytnúť čas na rekonvalescenciu počas noci.Aby bolo jasné,je to kemping.

Slnko,teplo,bezvetrie-to sú spoločníci jazdy na Čerchov-bývalú vojenskú základňu s rušičkou proti „kapitalistickej propagande Západu“ a odposluchom pre kontrarozviedku.Je to -akože inak-riadny stupák a ku slovu prichádzajú doposiaľ nevyužité prevody.Tie sú stále málo na 50-metrový krpál s 30%-ným stúpaním a tak dolu zo sedla a poďme tlačiť!Nasleduje drncanie po panelke,zákruta-a za ňou biela stena,do ktorej sa vnárame jako do perin.Hmľa,že vidno na päť metrov.Rozhľadňu nachádzame podľa smerovníkov,je otvorená a sme jediní návštevníci,tak debatujeme s obsluhou u suvenýrov a bufetu v jednej osobe při horúcom čaji.Hore ani neideme,videli bysme to čo dole-bielu stenu.Začína fúkať a je nádej,že odfúkne hmľu-bohužiaľ je ešte hustejšia.Po rozlúčke to dolu ide jedna báseň-keď sa obzrieme,je všade modrá obloha iba kopec nieje vidno,je stále v oblakoch.Konečne kemp,kúpeľ,večera a zaslúžené pivko a už je to tu-obloha zčernie,hromy blesky a víchor prinášajú prietrž.Po polhodinke je po nej a celá plocha je jedno jazero,v ktorom sťa ostrovčeky stoja stany.Voda o chvíľu vsakuje,môžme ísť spať-v stane je vďaka zvýšenej podľahe sucho,iba rodinka myší hľadala v stane záchranu.Keď ju vyplavilo,prehrýzli si dieru cez síťovinu tropika a zahniezdili sa pod karimatkou.Po úpornom naháňaní sú vonku,diru opravujeme leukoplastom(aby sa nevrátili) a usíname.

Kým pobalíme veci,je stan suchý-nebudeme predsa voziť zbytočnú záťaž-a slnko na obzore pripaluje.Monotónny rytmus cesty-hore a dolu-narušuje dlhé stúpanie do sedla Na Špičáku,v ktorom stretávame manželov-dôchodcov-nabalených naťažko.Sú na ceste cez tri týždne,robia okruh okolo hraníc ČR.Ani sa nenazdáme a je tu vrchol.Spolu pozrieme Černé jazero a potom sa lúčime.Odbáčame na Pancíř,vrchol s ďalšou rozhľadňou-rušičkou.Tú nám nieje súdené vidieť-nenašli sme cestu,iba turistický chodník.Ten vedie aj ku Čertovu jazeru-cesta je zo Žel.Rudy,teda tiež nič.Za mestom,v predvečer sa u cesty krčí nenápadná ceduľa s oznamom o blízkom kempe.Po pár metroch je u cesty na lúčke pár stanov,maringotka so sprchami a búda-recepcia.Za lacný peniaz ostávame-ak je kemp dobrý pre Holanďanov a Nemcov na bicykloch,bude dobrý aj pre nás.A aj je,na dve noci.Po ubytovaní a večeri nepohrdneme žateckým lahváčom a hurá na kute!!

Dnes si spravíme okružnú jazdu bez batožiny,po šumavských hvozdoch.Bývalé osady sa striedajú jedna za druhou-ostali po nich iba základy,sme v bývalom vojenskom priestore kedysi prísne stráženom.Krásna krajina,opravené asfaltky,ticho rušené iba spevom vtáctva,pôsobí jako balzam na dušu.Toto doplňuje osada Onen svet,ktorou prechádzame-ostala iba ruina základov domov.Kto sa ale môže pochváliť,že sa vrátil z Onoho sveta?Pred príchodom do kempu stojíme v miestnom kaštieli a debatujeme spánom Buškom z Velhartic(a potom v nedalekej krčme s jeho tekutým príbuzným),ktorý vlieva sily na túru druhý deň.

Teraz zabočíme na druhú stranu-smer Húrky.Tu stojí pamätník vojakom USA,nasleduje jazero Laka a cez Železnú Rudu návrat do kempu.Upratujeme,balíme a preskupujeme veci,perieme-dávame do pucu seba,výstroj a bicykle-zajtra totiž pokračujeme ďalej.

Potrebujeme sa dostať cez úsek bez pamiatok,teda upalujeme čo to dá.O šiestej sú tu Prášily,rekreačná osada,ktorá poskytuje ubytovanie „zadara“v opustenom domci.To je výhoda,pretože v noci hrmí,blesky križujú oblohu a začína pršať.Lebedíme si v suchu a monotónny zvuk dažďa uspáva.

Oddýchnutí smelo vyrážame k najvyššiemu bodu celého putovania-1315m vysokému kopci menom Poledník,čo je zasa rušička s odposluchom dokopy.Cesta ide kolem jazera Prášily,čo je dôvod k zastávke a preskúmaní okolia.Stretávame partiu turistov,ktorí v každej ruke nesú hríb veľkosti dáždnika-rastú všade.Tiež sme párrazy nepohrdli polievkou obohatenoučerstvými hríbmi a praženicou.Silnička stúpa,ku slovu prichádzajú ľahšie a ľahšie prevody,až už niesú naporúdzi žiadne.Posledných 50m nastupuje súhra nôh a rúk při tlačení-a je tu vrchol!!!Slniečko svieti o dušu,pod vežou rozhľadne je bicyklov ani maku-ako v cieli Tour de France.Turistov pribúda,hotový Václavák.Tentoraz si vyhliadku vychutnávame,ďlekohľadom je vidno aj obdobná stavba oproti v Rakúsku.Kupujem brožurku o Šumave a pohľadnicu rodine a o chvíľu sme po novej cestičke na Antýgli,stúpanie na Kvildu je za nami a prameň Vltavy vpredu.Sotva odstavíme tátoše pod prístrešok a plníme bidony vodou priamo „od prameňa“,spúšťa sa dážď.Rýchlo pod strechu,posilniť sa,oddýchnuť-a je po daždi.Večer sa blíži a preto ostávame v osade Bučina -zasa pod strechou opusteného domu.

Schwarcenberský kanál bolo unikátne vodné dielo,slúžiace na prepravu dreva z hôr na vzdialené píly.Viedol zo Šumavských lesov až na Rakúsku stranu k riečke čo vteká do Dunaja,po ktorom sa plavilo až do Viedne.Boli to onakvejšie hlavy tí na ši predkovaia-zadarmo dopraviť drevo takmer tisíc kilometrov!!!Kanál bol takmer sto km dlhý a dnes ostalo iba pár kilometrov ako technická pamiatka.Dostatočné množstvo vody zaisťovala sústava vodných nádrží,z ktorých sa voda vypúšťala k zaisteniu riadneho priebehu splavovania.Nebolo třeba budovať cesty a drevo ťahať povozmi a tak zamestnávať množstvo ľudí a koňských povozov.Popri tomto technickom zázraku práve prechádzame a obdivujeme dômyselnosť vtedajších technikov.Musíme šplhať do kopca a tak kanál mizne v tuneli-voda si tečie pekne dolu kopcom otvorom cez horu,zatiaľ čo my makáme.Zároveň s padajúcou tmou dorážame k rozostavanej chate,či skôr hotelu-bude prepychový nocľah pod strechou aj s latrínou a novinami na nej,to teda hej!!!

Spanie stálo za to,ale třeba pokračovať ďalej.Čaká kláštor vo Vyššom Brode a Lipno.Pri hrádzi priehrady dopĺňame vedomosti o stavbe ,popozeráme Čertovu stenu a horu kameňov a je tu Brod-samozrejme Vyšší.Pretože sa blíži poľudne a je nedeľa,rýchlo do krámu doplniť zásoby!Nato hybaj na prehliadku kláštora,Poštového múzea a ostatných zaujímavostí.Po druhej hodine to je za nami a vpredu město Tábor a blízky kemp,kam máme namierené.Tam dorazíme až zajtra,teraz rýchlo nájsť strechu před blížiacou sa búrkou a mrákavou,hrnúcou sa z oboch smerov.Novostavba u cesty prichádza v pravú chvíľu-len čo zalezieme,začína búrka.Po polnoci to vrcholí,obidve búrky sa zrazili neďaleko odtiaľ,blesky ožiarujú nebo jako vo dne slnko,hromy trieskajú,do toho zavýjajú sirény,z neba sa hrnú tony vody ktoré jednu chvílu strieda ľadovec-no hotové peklo!Ešteže sme pod strechou.Po hodine už iba ticho šumí dáždik a dá sa spať.

Druhý deň po pár kilometroch vidíme búrkové epicentrum-miesto,kde sa zrazili obe búrky.Stromy sú poválané,na silnici blato z rolí,niektoré miesta obchádzame radšej pešo.Most cez Lužnicu je iba meter nad hladinou inak pokojnej malej riečky,teraz rozliatej po rolách-a to už vodaopadla takmer o meter.Zo správ sa dozvedáme o rekornom množstve spadnutej vody-takmer 120mm za sedem hodín na meter štvorcový.O 40km ďalej nevedia,že vôbec pršalo-iba zo správ.

Tábor-mesto husitov,Jana Žižky a jeho družiny.Historická častť je na kopci,na námestí parkujeme a vydávame sa na obhliadku.Peter si vyberá „horský“ výstup na vežu kostola,ja idem na okružnú cestu námestím a priľahlými uličkami..Objavujem vchod do podzemia,prehliadka je o hodinu,čo si necháme nabudúce-môže to byť zaujímavé.Končím posedením u penivého moku,po dlhej době čapovanom bez kysličníka a po druhom sa odoberáme ubytovať do neďalekého kempu Jordán.Je v malej rokline za -vlastne pod-mestom,tichučký,maľučký,takmer rodinný. Hygiena,pranie,údržba bicyklov,preskupenie a rozloženie vecí v brašnách,večera-a je tu vytúžený spánok před návratom.

Nalodenie do vlaku v blízkej stanici prebehlo v rekordnom čase-teraz krajinu sledujeme poza okna až do Prahy.Tu prestupujeme na rýchlik do Žiliny,ktorý samozrejme mešká takmer hodinu.Vo Val.Meziříčí vystupujeme za tmy a stíhame večeru v bufete tesne před záverečnou.Na noc musí stačiť neďaľeké opustené depo.

Dnes bude iba stúpanie na Machnáč za Trenčianskými Teplicami,potom je to malina.Sú tu Bánovce,prvé slovenské penivé a sme doma.Pri bilancovaní zisťujeme,že sme sa ukázali v rodisku Jana Koziny a Žižky,v sídle Rožmberkov a Schwarcenberkov,pri prameni Vltavy,Lipenskej nádrži a sme späť z Onoho Sveta-to nemôže povedať ani každý rodilý Čech.A to všetko za týždeň po 750km na bicykli a takisto vlakom.