SLOVÁCKO 2012- testovacia cesta

Rudá žiara nad...

Po vypočutí predpovedi počasia na víkend bolo rozhodnuté využiť ho na návštevu príbuzných a otestovanie výstroja. To však ešte neviem, čo všetko sa bude testovať!!!
Veci nachystané, pobalené a večer pripevnené na bicykel, ktorý bol pripravený vopred- prehodené pedále,obe kolesa s novými plášťami a kontrola spojov.

Na paši-Stříbrnice

Piatok ráno,+15°C po teplej noci dáva tušiť aj horúci deň. V Trenčianskej Turnej na stanici nasadám o pol deviatej a ukrajujem prvé kilometre. Stúpanie na Rasovú preveruje sily a trochu vyženie pot na čelo- ten sa rýchlo vysuší následnou jazdou v klesaní . Nasleduje pár "hojdačiek" a je tu Uherský Brod a po 17km Uherské Hradište, kde v cykloservise chcem kúpiť spätné zrkadielko istého typu- nemajú a ani nedržia, smola (pre nich). Akoby náročky zabúdam na Carbosnack (tzv. vyprošťovák) a gumicuky- treba to mať nabudúce na papieri!

Ježovské pieskovce

Radnica Žeravice

Vymotávam sa z mesta smerom na Buchlovice- tu nestojím a ani na hrad neidem,bol som na obidvoch miestach skôr a isto sa nič podstatné nezmenilo. Prechádzam cez mesto a mierim smerom na Kyjov- cestou sa pozriem na pieskovcový lom (prír.pamiatka) u Ježova- odkláňam sa na Žeravice a Bzenec- stojím pred Veselím na Morave bokom od cesty, staviam stan a pre dnešok končím po 110km. V noci- ako vždy na prvom nocľahu v stane- veľmi nespím, stále sa prehadzujem, hluk automobilov preniká až sem a navyše z druhej strany jazdia každú chvíľu vlaky(čo som netušil). Konečne sa brieždi a ja zaspávam. Budím sa pomerne neskoro(o pol siedmej) a kým vykonám tradičné nemenné rituály a nasadám na bicykel, je pol deviatej. Pretože sa nemám kam náhliť, veľmi to neprekáža. Výletným tempom prejdem zvyšných 20km a som u sesternice. Po dobrej kávičke a dvoch hodinách pokračujem do Velké nad Veličkou k maminmu bratovi. Sem dorazím presne o dvanástej- aby ma nenútili obedovať, prečkám hodinku v krčme u chladivého moku za družného rozhovoru s turistami zo Slovenska- práve tu je kontrola tur. pochodu "Z Krajného do Krajného cez Slovácko" -polovica zo 109km- teda riadna makačka v tejto horúčave! Po jednej hodine sa zvítam s ujom a tetou a v družnom rozhovore strávim zvyšok dňa.
Ráno je jasno,+15°C a črtá sa pekný deň. Čo ma však neteší, je južný vietor, ktorý ma bude sprevádzať celú cestu domov- sám seba utešujem , že nebude taký prudký a stabilný. Prvé kilometre tomu dávajú za pravdu,ale keď zbehnem malé klesanie pod Slavkovom a začne 3km-ové stúpanie, tak to vypukne. Prevody sa rýchlo menia smerom k ťažkým a nakoniec ani to nepomáha a PRVÝKRÁT som nútený kapitulovať a zosadnúť! Nieje to však pre stúpanie, ale pre nárazový bočný vetrisko (60-80km/hod), ktorý ma stále tlačí do stredu cesty- aj pešo mám čo robiť, aby ma neodfúklo. Po dvoch km a polhodine som pod ochranou hory a posledný kilometer absolvujem ako sa patrí- v sedle. V klesaní musím šliapať, aby som nezastal a tak to ide celý zvyšok cesty- za Trenčínom sa k tomu pridáva páliace slnko, pred ktorým niet úniku.
Konečne som v Partizánskom- po 110-tich km, ktoré za bežného počasia robím za necelých šesť hodin a ktoré mi dnes trvali takmer osem. Takýto deň som nezažil ani v doposiaľ najväčšom prevýšení (vlani v Rumunsku na Pasul Urdele)-ísť110km akoby stále do 8%stúpania!!!