Balkán 3- 2016

Pokračujem v spoznávaní zaujímavostí a obyvateľov tohto kúta- tentoraz to bude Bosna a Chorvatsko. Trasa je vybratá a veci pobalené, vyrážam na cestu v nedeľu 19.6.- pre úsporu času a síl vlakom po desiatej hodine. Cesta ubehla a po pol jednej opúšťam N.Zámky- do piatej dorazím do Zem. Olče a končím v opustenom hradlárskom domčeku za dedinou.
Ráno využívam chladu v skorých hodinách a oblačnej oblohy k presunu do maďarských rovin- po výmene peňazí cesta ubieha a ani sa nenazdám, je šesť hodín a prvá horúca noc. Nasleduje jasné ráno a slnečný deň, jazda po cyklocestách kolem záp. strany Balatonu a v podvečer som v cukrászcárde Bohônye. Prisadá si miestny a pozýva na noc k sebe do neďalekého domca- to sa neodmieta!
Po pokojnej noci a rozlúčení sú tu hranice do Chorvatska a po tretej stúpam k Lončarici, k chate známeho z predchádzajúcej cesty. Srdečné privítanie a pozvanie na noc je preňho samozrejmosťou- chata je dostavaná a má tu aj ženu.

Vodopády Jajce

Prejazd 90km-vého úseku Chorvatska, horúca noc v opustenom moteli pred hranicou Bosny a už som tam. Nezbytné formality, výmena za KM(konvertib.marky), pár dediniek, prejazd Banjou Lukou a je tu známy kaňon rieky Vrbas- proti prúdu sa dostávam do šiestej pred Jajce. Prvú noc v moteli využívam na dobitie batérií, pranie a holenie- druhý deň som ako nový. Prezretie mesta, pevnosti, vodopádov, mlynkov a Plivsko jazera zaberie pár hodin- ale nikam sa neponáhľam, mám predsa dovolenku. Končím tradične po šiestej v prístrešku neďaleko cesty- ochráni ma pred rosou a prípadným dažďom.

Pevnosť Jajce

Darí sa mi vyraziť po šiestej- než začnú horúčavy, mám 60km za sebou, čaká ma tiahle stúpanie a 5km-vé klesanie k Buško jazeru. Blížim sa k motelu u jazera a chuťové poháriky dráždi vôňa pečenej jahňaciny- nič sa nedá robiť, je čas neskorého obeda a skorej večere a tak zastavujem. Dávam si "porciu jagnjatiny s oblohou" a to nevtuším, čo to obnáša. Po chvíli to už viem- je to pol kila jahňacieho, 200gr zem. hranoliek, 200gr mieš. zelenin. šalátu plus chlieb- to všetko za 10€. Mám čo robiť pol hodiny, aby som to "spratal" a zapil pivkom. Pretože sa nevládzem ani pohnúť, pýtam sa na možnosť ubytovania- je priam oproti takisto za 10€(mám smolu, že pri ubytovaní v moteli či hoteli musím platiť za pokoj a nie za osobu- tu však je privát).
Ubytko využijem- ako vždy- na skultúrnenie sa a pranie. Večer sa idem prejsť a na chvíľu posedieť- potom šup spať!

Vod. mlynky Jajce

Od tohto okamihu sa už približujem k domovu- aj keď to ešte nejaký čas potrvá. O šiestej už smerujem okolo jazera na Livno a Bos. Grahovo. Po jednej však cestu prerušuje na dve hodinky silná a stále sa krútiacia búrka- do večera ešte spravím pár desiatok km a pretože je zamračené, nocujem opäť v stane pod strechou stavby.
Dnešný deň bude náročný- po ránu za silného protivietra kilometrové 8%-né stúpanie, nasleduje prvý priesmyk(z 500 na 980m/6km), oddychová 2%-ná  rovinka 8km a po nej nekonečné 12km-ové stúpanie na druhý priesmyk Oštrelj(z 300m na

Oštrelj 1040m n.m.

1040m), stále za neprestávajúceho protivetra.Do večera prejdem "iba" 56km a mám toho dosť.Keby nebola vôkol zaujímavá a pekná krajina a možnosť zastávok v bistre na oddych a občerstvenie, tak by veľa možností k radosti nebolo. Noc v moteli za 10€ bola zasúžená- budúca bude už v pred Plitvicami v Chorvatsku.
Po raňajkách(v cene ubytovania)- teda po siedmej- sa približujem k prechodu..Za ním sa cesta pomaly dvíha- treba prekonať pohorie Plješevica a to obnáša "pokojné" 8%-né 15km-ové stúpanie za "príjemných" 32°C v tieni(ale kde ho nájsť?). Cez tieto "prekážky" dojednávam po piatej nocľah v súkromí(Jezerce) pred Plitvicami- po okúpaní večeriam v neďalekej reštike jahňací guláš+ šopský šalát a nezbytný 12%-ný chmelový ionťák. Potom sa vraciam a po siedmej spokojne zaspávam.

Plitvické jazerá

Pobalenie a odchod je dielom okamihu- v hoteli mením bosnianské marky na kuny, parkujem bicykeľ a vydávam sa na prehliadku jazier. Prezerám si mapu areálu a schádzam iba k prvému jazeru s vodopádmi- areál je obrovský, dôkladná prehliadka je na niekoľko celodenných výletov a tak ju musím oželieť. Stanovať je v parku zakázané, kemp je obsadený a dochádzať z miesta ubytovania by bolo neúnosné- navyše pre problémy s chrbticou po úraze nevládzem chodiť bez odpočinku vo vodorovnej polohe dlhšie ako hodinu a tak po  prehliadke odchádzam.

Vodopády na Korane-Slunj

Parádny zjazd po pár km končí a pri prejazdu cez Slunj pozriem vodopády na rieke Korana v Raztoke. Večer ma víta opustený rozostavaný motel v mestečku Gvozd- tu som jediný spokojný a neplatiaci obyvateľ vo vlastnom stane. Nocľah v stane v moteli nemôže mať každý!
Predposledná noc je v stane v dedinke Mostari, posledná po kopcoch s 10-14%-nými stúpaniami je v moteli mestečka Ludbreg- zrovna tu prebieha folklórny festival- čo je zážitok, v moteli svatba(čo už zážitok nieje)- teda spanie nič moc pri neutuchajúcej hlučnej zábave. Vynahradzuje to nasledujúca noc v pokojnom moteli pred Kesthely po prechode hraníc do Maďarska- tu dospávam zameškané a ráno o šiestej odchádzam svieži ako rybička. Slovensko akoby ma priťahovalo, počasie je príhodné(nepáli slnko ani nefúka vietor)- pred siedmou sedím u oroseného domáceho moku v Zem.Olči. Posledný deň nasleduje premiestnenie do N.Zámkov a vlakom do Partizánskeho- tu sa tohtoročná cesta končí. Po 17-tich dňoch tachometer ukazuje 1576km a v peňaženka je ľahšia o 300€.