Záver sezóny pod stanom

Kolárovo-na ostrove u mlyna

      V piatok 11.10. som- po priaznivej predpovedi počasia- pobalil veci a "na ťažko" vyrazil na tohtoročnú poslednú stanovačku, na prehliadku vod. mlynov M.Dunaja. Do N.Zámkov využijem prepravu novou vlakovou súpravou a tak po desiatej očakávam na stanici jej príjazd.

Drevený most na ostrov

V diaľke už ju vidím- ale čo to- ide stará lokomotíva s klasickými vagónmi, do ktorých sa dostať je pre človeka problém, nieto s naloženým bicyklom. Svojho tátoša teda ukladám do batožinového vozňa, ktorý je dopola zaplnený bicykľami- ako vysvitne, nebol som sám, koho napadlo takto využiť víkend. Partia 18-tich cyklistov z Prievidze ide spoznávať krásy Maďarska a práve oni si objednali batožinový vozeň- preto ide stará súprava.

Kolárovo-vodný kolový mlyn

    Po pol jednej už opúšťam vlakovú stanicu v N.Zámkoch a za teplého, slnečného počasia odbočujem na menej rušnú cestu, smerujúcu cez Nesvady do Kolárova. Tu je prvý z kolových mlynov- plávajúci. Areál mlyna je na ostrove- spolu s farmou pre kone, reštauráciou, vonkajším múzeom hosp. potrieb a strojov, tribúnou a priestorom pre kapely a hostí- je prístupný cez krytý drevený mostík(ďalšia pozoruhodnosť). Prehliadka komplexu aj s odpočinkom zaberá takmer dve hodinky- nasleduje pokračovanie po hrádzi a štrkovej ceste smer Topoľníky. Po polhodinke ma ale prekvapuje drobný, o to však hustejší dáždik a zatiahnutá obloha nesľubuje iba krátku preháňku. Našťastie však práve idem okolo jednej samoty, neďaľeko ktorej stojí opustená otvorená zrúcanina s polovicou zachovalej strechy. Zmiznutie z hustnúceho dažďa pod zvyšok strechy je dielom okamihu- vnútri je(a aj bude)pár metrov štvorcových bezpečne chránených pred nepohodou. Upratanie, vybudovanie "spacieho kútu", hygiena, uvarenie večere a zaľahnutie stíham akurát pred zotmením. Zatiaľ čo vonku dážď prichádza v jednotlivých vlnách, pokojne zaspávam.

Tomášikovo-mlyn

Ráno svitá pred siedmou- to som už čiastočne pobalený-a kým všetko dokončím, je sedem a svetlo- oblohu upratuje mierny vetrík. Bude chladno, ale neprší a ani sa nechystá, čo je tá lepšia správa. Pretože ale trasa smeruje po hrádzi a polných cestách, nebude to "prechádzka ružovou záhradou". V Topoľníkoch idem kúsok po silnici- mlyny v Jahodnej a Dunaj.Klátove vynechávam (navštívil som ich pred troma rokmi) a trielim do Tomášikova. Z dediny pokračuje k mlynu "polňačka"- našťastie vysypaná štrkom. Okolie mlyna nespoznávam, za tých 15 rokov (od poslednej návštevy) sa zmenilo- mlyn je však na svojom mieste a je otvorený- sprievodca má radosť, že sa objavil neikto, s kým môže podebatovať a

dostávam obsiahly výklad o histórii a funkcii mlyna aj s názornou ukážkou. Vysvetlí mi "skratku" do Čiernej Vody- bohužiaľ po daždi bahnistú a rozmoklú- musím byť v strehu, aby sa mi nešmyklo. Pomalou jazdou cez kaluže sa konečne dostávam na panelku- radosť je predčasná, iba 200m a znova polňačka. Povrch sa zlepšil- na štrk a šotolinu. Prechádzam cez ťažobný úsek- medzi haldami riečneho štrkopiesku a je tu silnica. Meškám a mlyn za Jelkou je takisto " v poli", preto si jeho návštevu odkladám na leto. Pred večerom som za Šaľou a pekné chránené miesto ma čaká bokom cesty u Dusla. Podarí sa mi stihnúť potrebné pred zotmením- nasýtený a čistý zaspávam po siedmej. Pred jedenástou ma budí klopkanie drobných kvapiek na laminátovú strechu prístrešku- jemný šumot ale pekne uspáva....
      Noc bola teplá a daždivá- ráno sa však rýsuje zatiaľ hmlisté- po rozplynutí sa ukazuje blankytná modrá- to už ma víta Nitra a majestátny Zobor. Pohodovou jazdou, prerušovanou potrebnými oddychovými "pitnými" a "kalorickými" prestávkami po jednej popoľudni cesta končí- stíham ešte zbaviť bicykeľ nánosu blata, vybaliť, vyprať- a víkend ukončí červenkastý západ slnka a nastupujúca tma....